Jde o silnou knihu vypovídající o tom, jak normalizace deformovala životy lidí i po jejich smrti. A je to také pozoruhodné svědectví o radostech a strastech manželství dvou literátů i příběh o věčném tématu lásky a smrti.

Keď sa pred časom objavila na pultoch kníhkupectiev prvá časť spomienkovej pozostalosti Jána Roznera, literárny svet prekvapene spozornel. Pochybnosti ohľadom jeho „literárneho návratu“ boli do istej miery opodstatnené, veď o prienik do biografického písania sa pokúsil z pozície autora, ktorý zhodou absurdných dobových okolností na viac než tridsať rokov zmizol zo slovenského kultúrneho horizontu a vyzeralo to tak, že sa nadobro (a tak trochu demonštratívne) odmlčal.