Balla, Vladimír: Unglik

Balla, Vladimír
Unglik

recenze beletrie zahraniční

Pátá kniha slovenského autora V. Bally (nar. 1967) obsahuje šestnáct povídek...

 

Vladimír Balla: Unglik. Vydavateľstvo Koloman Kertész Bagala - L. C. A., Levica 2003, 127 s.

”Unglik je Unglück,” povedal Balla v jednom rozhovore na margo názvu svojej najnovšej knižky a s gestom ústretovosti voči svojim čitateľom pridal aj ďalšie podrobnosti: zásluhou nemenovaného nemeckého expresionistu v ňom zarezonoval pojem nešťastia a tento dojem bol taký silný, že vydal až na meno literárnej postavy a vlastne aj na knižku. Že by to však bola nejako zvlášť šťastná voľba, ťažko povedať.

V poradí piata Ballova knižka nenarušuje základnú kontinuitu jeho diela. Rovnaká vec sa však dá vyjadriť aj menej diplomaticky: Unglik potvrdzuje Ballovu autorskú jednotvárnosť. Počnúc debutom Leptokaria je to totiž stále opakovanie toho istého: overeným receptom je absurdne vypointovaná pocitová situácia osamelosti, neúspešnosti, osobného zlyhania. Navyše ide o opakovanie, ktoré postupom času stráca vnútorný obsah a mení sa na klišé, pózu, manieru. Jednostajné, chronické rozpisovanie niekedy až paranoidných stavov existenciálnej úzkosti v kontexte fragmentárne naznačovaného príbehu stráca životnosť, písanie čoraz viac smeruje k formálnosti.

Formalizmus poznačil predovšetkým tzv. tekuté poviedky - texty inšpirované iným typom písania, na spôsob Dostojevského, Bukowskeho či biblie (tento mechanický postup Balla využil už v Gravidite na materiále ľudovej rozprávky). Tekuté poviedky pravdepodobne mali naznačovať autorovu hravosť a nekonvenčnosť, no ukazujú jedine jeho schopnosť remeselne zvládnuť písanie podľa predlohy. Písanie, v ktorom viac záleží na ”zhotovovaní” než na vlastnej literárnej výpovedi.

Balla sa teda znova pohybuje v rámcoch naznačených svojou predchádzajúcou tvorbou. Zostáva Ballom, a to aj na úrovni totožnosti mena autora a literárnej postavy. Aj teraz vychádza z individualizmu a skepsy, znova ponúka instantnú dávku filozofovania o zmysle a povahe bytia, hoci v porovnaní s predošlými knihami evidentne zriedenú. O nejakej ”preľudštenosti” jeho próz nemožno ani len uvažovať, texty pôsobia chladne a znehybňujúco staticky. Keďže harmónia je pre dnešného postmodernistu už len archaizmom a anachronizmom, znova dominuje vnútorný chaos a rozklad. Ponúkaný obraz dezintegrácie, tak jednotlivej osobnosti ako aj celej vonkajšej reality, je však priveľmi plochý a monotónny.

Ballov literárny protagonista redukuje životné hodnoty a priam skleníkovo si pestuje svoj egoizmus a individualizmus. Život je pre neho absurdný, je to priestor psychických tráum, fyzického utrpenia a desu, plný nesplnených nádejí a sklamaní. V Ballových poviedkach nemajú miesto sugestívne vzájomné vzťahy, vždy je to o tom, že človek napokon ostáva sám. Hoci na obrat k irónii má Balla celý rad dobrých dôvodov, nejako nevie vystihnúť ten správny moment, kedy tak urobiť. A možno ani ten správny spôsob, ako urobiť z kŕčovitého textu text odľahčený a uvoľnený. Akoby ho paralyzovalo ”fabrikovanie individuálnych pseudoproblémov”, ktoré tak zamestnáva jeho literárne postavy. Ani prepojenie reálneho a fantazijného sa neukazuje ako bezproblémová cesta z bludiska vlastnej autorskej ustrnutosti. Fantázia - absurdná, miestami až patologicky vystupňovaná - nie je u Ballu už klasicky stavom uvoľnenia, ale prednostne situáciou ohrozenia. Opäť teda iba rozširuje priestor pre ďalšie psychózy. V Ballovom podaní nekončiaca téma v zbierke poviedok Unglik nadobro stratila svoju príťažlivosť.

 

© Dana Kršáková, psáno pre týždenník Slovo, príloha Literatura a spoločnosť
na iLiteratura.cz se souhlasem autorky

Ohodnoťte knihu

0%

Hlasovalo 135 čtenářů.

Diskuse

Vložil: Mizogýn, 16.04.2012 10:36
Balla, Vladimír: Unglik
Táto pani kršáková odkiaľ spadla!!??
Vložil: Babka, 27.06.2008 21:03
Balla, Vladimír: Unglik
?
Vložil: Durko, 10.02.2006 18:03
Balla, Vladimír: Unglik
Práve tú knihu čítam a tá recenzia ju veľmi dobre vystihuje. Namiesto zaujatia skôr odpudzuje a nudí. V "tekutých poviedkach" podľa mňa šlo o paródiu štýlu (čo aspoň ako-tak zábavné je), ale na rozdiel od autorov originálov chýba Ballovi NÁPAD a PRESVEDČIVOSŤ. Čo už...:)
Vložit nový příspěvek do diskuse
Vaše jméno:
E-mail:
Text příspěvku:
Kontrolní otázka: Kolik je prstů na jedné ruce
Kontrolní otázka slouží k ochraně proti vkládání diskusních příspěvků roboty.

Více k článku

související články

57%čtenáři

zhlédnuto 5004x

katalogy

štítky k článku

Inzerce
Inzerce