Zbierka poviedok Skrátené príbehy mladého macedónskeho scenáristu a dramatika Ognena Georgievskeho, vydané spoločnosťou Tabernakul, prvým súkromným vydavateľstvom v Macedónsku, nie je len tak nejakým „zberom“ autorovej tvorby. Hoci ide o jeho prvotinu, príbehy majú svoj zmysel, svoje miesto. Je evidentné, že v nich Georgievski nezaprie filmára a divadelníka. Ako už dobre rozbehnutý scenáristický kolos vie, ako písať, má svoj štýl. Aj keď myslí na film, tvorí ho, vidí zábery, sekvencie, napíše príbeh - s dušou, hlavou a telom. Jeho imaginárny film, divadelné predstavenie, alebo len krátku etudu vie preobliecť do poviedky, do garderóby jemu vlastnej. Naskicuje dej - a vznikne poviedka. Pri následnej postprodukcii, dokončovacích prácach - v strižni, či zvukovom štúdiu, film okreše, upraví, ošetrí - a vznikne Skrátená poviedka. Ognen Georgievski má filmov v hlave viac, čo znamená, že môže takto vzniknúť celý súbor poviedok.

Autor premýšľa viacfázovo, viacdimenzionálne, ako správny filmár - animátor má rozličné uhly pohľadu. Skrátené príbehy preto rozčlenil do viacerých úrovní - v zbierke tak nachádzame 5 sekcií: Zvesti, Novosti, Vojny, Udalosti, Legendy a Sny. Každá z nich má svoje príhody, každá žije svojimi dejmi. Navyše, nik sa nemusí báť, žeby sa nudil - poviedky sú totiž až tak skrátené, že častokrát majú len niekoľko, maximálne niekoľko desiatok riadkov. Navyše, každá z nich má na kraji stránky svoj meter s milimetrovou stupnicou, ktorou si odpočítava svoju dĺžku.

Ide o dvojjazyčné beletristické vydanie macedónsko - anglické, preto automaticky rastie i cieľová skupina čitateľov, ktorí po knižke zámerne, alebo i len z dlhej chvíle siahnu. Každého určite zaujme viacero poviedok, mňa najviac svojim stroho krátkym, zato však dokonale majstrovsky vypointovane spracovaným dejom strhol príbeh

Ostreľovač
Je jeden kostol a jeden človek v ňom. Je ticho v kostole. Kostol, človek a ticho premýšľajú. Muž premýšľa o vojne, kostol o stratenej viere a ticho o minulých zvukoch. Všetci traja mlčia, sú ako hluchonemé kamenné predmety. Ako mŕtvoly. Dlane človeka sa pomaly vyparujú do sťažknutého vzduchu. Nemôžu zniesť otázku v hlave svojho gazdu. Ticho aj naďalej mlčí, kostol poľavuje. Pozvoľna oddeľuje nosníky zo svojej strechy. Človek čaká na návrat dlaní. Potrebuje ich. Pre ďalší veľký hrdinský čin. Tento stroskotal. Jeho sestra neprišla. Tento mesiac tretí krát. „Takže?“- pýta sa človek.
/úryvok/

A ako to vlastne skončí? Odpoveď Vám môže dať jedine pokračovanie Ognenovej mikropoviedky Odstreľovač.