Polnočný denník
Matkin, Maxim E.: Polnočný denník

Polnočný denník

„Prvý slovenský internetový bestseller“ narobil trocha rozruchu aj vo svojom knižnom vydaní... a pomaly zapadáva do zabudnutia...

„Prvý slovenský internetový bestseller“ narobil trocha rozruchu aj vo svojom knižnom vydaní... a pomaly zapadáva do zabudnutia. Každá senzácia trvá len krátko a Polnočný denník mal k podenkovej, krátkodobej „senzačnosti“ nábehov hneď niekoľko. V prvom rade šlo, a doteraz aj ide, o oficiálne dôsledne utajovanú totožnosť autora, v druhom o obsah. Napätie hry na skrývačku však po čase vyprcháva a napokon je celkom jedno, kto knižku vlastne napísal. Možno si to pamätáte z detstva: keď sa niekto dlho a zanovito skrýval, ostatní o neho po chvíli stratili záujem...

Aj v prípade Maxima E. Matkina už prešla doba špekulácií na túto tému, napokon, odhalenia už boli urobené. Ostalo však vôbec niečo? Ostal vzrušujúci, skvelý či výborný text? Odpoveď závisí od toho, aké kritériá človek uplatňuje na literatúru. Tá moja znie: ostal jednorazový text, umelecky nenáročný, no profesionálne celkom zručne napísaný, nesený na vlne aktuálnej konzumnej kultúry. Písanie „hlavne o sexe“ (ako si môžeme prečítať už na prebale), o sexe v prostredí bratislavskej „bohémy“ (čo vyčítame zasa z knihy), niečo na spôsob amerického seriálového „sexu v meste“. Ľahko dráždivá téma v ľahkom, povrchnom podaní, hoci občas sa ohlási zjavne rušivá ambícia intelektuálne sa situovať do celkom iného (hodnotovo vyššieho) kultúrneho kontextu. Niečo na spôsob: treba ukázať, že sme intelektuáli, aj keď je to o niečom celkom inom.

Polnočný denník teda spĺňa všetky predpoklady na to, aby sa zaradil do prúdu tzv. ľahkého konzumného čítania - a ako svedčia výsledky viacerých čitateľských ankiet, aj sa mu to podarilo. Recenzenti však boli menej zhovievaví: objavil sa tak názor o jednorazovom letnom čítaní bez väčšej literárnej hodnoty, ako aj obvinenie o „tvrdej pornografii v tvrdom obale“. Netreba zachádzať do extrémov, stačí azda zostať pri pojme vyslovene konzumnej (a celkom legitímnej) literatúry bez vyšších umeleckých ambícií - i keď takéto označenie autora iste nepoteší. Polnočný denník pritom - možno celkom neuvedomene - opakuje situáciu aj iných mladých slovenských autorov. Ukazuje kolísanie medzi túžbou po masovom mediálnom úspechu a snahou ukázať svoju intelektuálnu (intelektuálsku) orientáciu. Preto na jednej strane stojí téma, ktorá je „in“ a ktorá môže zaujať - najmä mladých, no s ktorou, žiaľ, akosi automaticky súvisí znížená hodnotová/umelecká úroveň textu. Na strane druhej je zasa autor, ktorý otvorene odkazuje na to, že má aj na viac. (Najnovšie sa v tomto kruhu točí Michal Hvorecký vo svojej knižke Posledný hit.)

Polnočný denník sotva vypovedá niečo o smerovaní, či nebodaj kryštalizácii súčasnej slovenskej literatúry. Je to skôr výraz hľadania - tematického, no v prvom rade autorského.

Dana Kršáková (vyšlo v denníku Pravda)

Kupte si knihu:

Podpoříte provoz našich stránek.

Recenze

Spisovatel:

Kniha:

Vydavateľstvo Slovart, Bratislava, 2002

Zařazení článku:

beletrie zahraniční

Jazyk:

Země:

Témata článku:

Diskuse

Vložit nový příspěvek do diskuse

puntikowa,

Matkin je genialny spisovatel s duou diteaty starca i zeny.Kritika jeho knihy je len subjektivne presvedcenie ze autor bez identity nemoze byt dobry spisovatel.no opak je pravdou a posudzovanie niekoho kto mu zial nesiaha, v literarnej tvorbe urcite, ani po clenky by nemala odradzat ludi od precitania tejto knihy.sam autor nestoji o reputaciu, renome, zvucne meno....a to zial viaceri knizni kritici, ale aj spolocnost sama nedokaze v nasej krajine prekusnut.Matkin je maly genius aky sa na slovensku len tak nevidi a jeho reflexie,pohlad na zivot i na svet urcite nepripominaju sex v meste.nezacal pisat pre peniaze ci slavu,proste len zacal....A dufam, ze neskonci.

lussiaa,

z časti súhlasím s kritikou pan Kršákovej. próza sa veľmi rýchlo a ľahko čítala, bez akého koľvek dlhšieho zamyslenia sa. človek sa na knihu pozerá tak ako na svoj svet. nezamýšla sa však hlbšie nad knihou... preletí tých pár stránok a viacej sa k nej nevracia. tým však nechcem podceniť kvalitu knihy. mne samotnej sa veľmi dobre čítala, ale nenašla som v nej žiadnu hlbšiu pointu..

Anonym,

ludia, prosim vas, nestarajte sa do veci, ktorym nerozumiete. zbytocne sa zhadzujete. kazdy ma nieco, v com moze byt dobry, tak sa nezhovadujte v oblastiach, na ktore nemate.

Anonym,

neni ich viacej