Salner, Peter; Kvasnica, Martin: Chatam Sofer Memoriál 1762-2002

Salner, Peter; Kvasnica, Martin
Chatam Sofer Memoriál 1762-2002

recenze beletrie zahraniční

Knižka Chatam Sofer Memoriál 1762-2002 opisuje rekonštrukciu rabínskeho okrsku zničeného starého židovského cintorína v Bratislave a výstavbu pamätníka rabína Chatama Sofera.

Peter Salner, Martin Kvasnica: Chatam Sofer Memoriál 1762-2002. Vydavateľstvo Zing Print, Bratislava 2002. 223 s.

Táto kniha je dokument, a zároveň osobné svedectvo o jedinečnej skúsenosti. Jej autori ju nazvali správou – no popravde ponúkli živé rozprávanie o minulosti a dnešku.

Knižka Chatam Sofer Memoriál 1762-2002 opisuje rekonštrukciu rabínskeho okrsku zničeného starého židovského cintorína v Bratislave a výstavbu pamätníka Chatama Sofera. Podľa slov jej autorov - Petra Salnera, etnológa a predsedu Židovskej náboženskej obce v Bratislave, a architekta Martina Kvasnicu - by mala „vypovedať o vzťahoch medzi architektúrou, technikou, vierou a ľuďmi“. Treba dodať, že aj o náboženskej a kultúrnej inakosti a o vzťahoch medzi slovenskou a židovskou spoločnosťou – na konkrétnom príklade jedného pietneho miesta.

Kým Petra Salnera motivovala pri písaní najmä „potreba zachovať pre budúcnosť informácie o mechanizmoch aplikovania prísnych zásad religiozity“ a o „súbojoch kultúr a názorov“, Martin Kvasnica zachytáva predovšetkým svoju autentickú skúsenosť spojenú s formovaním idey diela, jeho celkovej koncepcie a napokon realizácie. Pri spojení oboch prístupov (autorov rozdielnej profesie i odlišného vierovyznania) sa potom v knihe celkom prirodzene vedľa seba ocitli odborné texty (historické a etnologické), výklad religióznych pravidiel, osobné vyznania, reportážna rekapitulácia, umelecká interpretácia, oficiálne prehlásenia, súkromná korešpondencia, fotodokumentácia...

Vďaka tejto rôznosti sa správa o premene cintorína, o aktuálnej modernej rekonštrukcii jeho zachovanej časti, predstavuje ako súčasť širšieho kultúrno-historického kontextu, zdôrazňujúceho moment dejinnej a religióznej nadväznosti a tradície. Aj preto je logickým východiskom knihy história starého židovského cintorína na dunajskom nábreží, od jeho vzniku v prvej polovici 17. storočia až do súčasnosti. Túto kapitolu charakterizuje snaha o zorientovanie sa v rozdielnych údajoch historických prameňov a spresnenie datovania jednotlivých fáz existencie cintorína. Navyše, historický exkurz dopĺňa etnologická a poetologická problematika prepisu, prekladu a analýzy hebrejských nápisov na židovských náhrobných kameňoch, nakoľko epitafy sú významným prameňom pre poznanie myslenia, ale aj zloženia a diferenciácie miestnej židovskej komunity v priebehu dvoch storočí.

Od dejín cintorína prechádza Peter Salner k životnému osudu a teologickému učeniu Chatama Sofera (1762-1839), patriaceho k najvýznamnejším rabínom, ktorí tu boli pochovaní: jeho hrob spolu s hrobmi ďalších učencov považuje konzervatívna časť židovstva za svätý a vníma ho ako pútnické miesto. Soferovo významné postavenie vyplynulo z jeho dôslednej obrany tradičného judaizmu a zo silného tradicionalizmu, no v povojnovej Bratislave jeho osobnosť už nič nepripomínalo: jeho hrob bol skrytý do podzemia, žiadna z ulíc už neniesla jeho meno, a nič na tom nezmenila ani žiadosť Ústredného zväzu židovských náboženských obcí z roku 1956, „nech sa podniknú patričné kroky k zvečneniu pamiatky Chatama Sofera tým, aby bola pomenovaná jedna ulička v Bratislave podľa jeho mena, keďže predtým takáto jestvovala“. Až v roku 1992 dostali jeho meno dnešné Soferove schody a v roku 2001 zastávka električky na dunajskom nábreží pri tuneli.

Projekt obnovy pohrebiska Chatama Sofera a blízkeho cintorína sa oficiálne začal v roku 1999 podpísaním spoločného memoranda bratislavskej Židovskej náboženskej obce, Medzinárodného výboru pre záchranu hrobov mudrcov z Bratislavy so sídlom v New Yorku a mesta Bratislavy. Prvým krokom k premene cintorína boli prekládka električkovej trate a zrušenie zastávky MHD, nasledovala výstavba nového Memoriálu Chatama Sofera. Všetky návrhy i konkrétne stavebné postupy pritom museli vyhovovať prísnym pravidlám, súvisiacim so židovským príkazom nedotknuteľnosti pozostatkov mŕtvych. Pre ich dodržiavanie - aby hrobka nebola zneuctená - bol na stavbe prítomný religiózny dozor, ktorý prípadné sporné záležitosti konzultoval s poverenými rabínmi. Architekti, umelci i stavbári museli zosúladiť svoju prácu s náboženskými požiadavkami a podľa potreby hľadať nové riešenia. Podarilo sa a 8. júla 2002 bol nový pamätník slávnostne otvorený.

Chatam Sofer, ktorý bol odporcom kontaktov medzi židovskou a nežidovskou spoločnosťou, sa po svojej smrti, ako na to upozorňuje Peter Salner, „postupne zmenil na symbol tolerancie a vzájomnej spolupráce“. Jeho Memoriál je výsledkom aktívneho hľadania spoločnej reči odlišných partnerov, k jeho hrobu prichádzajú ľudia rôznych vierovyznaní a národností. Túto históriu ponúka knižka Petra Salnera a Martina Kvasnicu v podobe viacvrstevnatého dramatického príbehu – nanajvýš zaujímavého a v mnohom poučného.

Dana Kršáková
písané pre týždenník Domino fórum

Ohodnoťte knihu

0%

Hlasovalo 82 čtenářů.

Diskuse

Vložil: Emil Benčík, 15.03.2009 18:05
Salner, Peter; Kvasnica, Martin: Chatam Sofer Memoriál 1762-2002
Bol korunou krásy Bratislavy Rozhlasové životopisné pásmo o živote a pôsobení slávneho bratislavského rabína Chatama Šoféra. Vysielal Slovenský rozhlas v Bratislave. Emil Benčík v životopisnom dramatickom... pásme Bol korunou krásy Bratislavy o živote najslávnejšieho bratislavského rabína Chatama Sófera, na základe historických prameňov i osobného zaujatia zrekonštruoval životný príbeh a pôsobenie tohto veľkého židovského učenca, učiteľa a mysliteľa v meste na Dunaji. Autorovi sa podarilo priblížiť tohto muža, hodného úcty a obdivu a tiež jeho všeľudský humanistický odkaz. Anna Gregorová, denník Práca Nad múdrosťou stojí dobro. Pozoruhodné dramaticko-dokumentárne rozhlasové pásmo Bol korunou krásy Bratislavy odvysielal Slovenský rozhlas. Autor Emil Benčík ponúkol poslucháčom výsek zo života rabína Chatama Sófera, veľkého Bratislavčana, známeho a uctievaného vzdelanca, náboženského učenca a mysliteľa, rektora slávnej pressburskej židovskej ješivy. Emilovi Benčíkovi sa príťažlivou formou podarilo zvýrazniť paralely židovského a kresťanského v starobylej Bratislave, vzájomnú prepojenosť oboch kultúr a etník. Vnikol aj do problémov života židovskej diaspóry. Dielo nevtieravo pripomína stálu potrebu Sóferovho humanistického posolstva - hľadanie ľudského dobra, ktoré podľa neho, stojí i nad múdrosťou. Jozef Repko, publicista Autor Emil Benčík neskôr na základe tohto svojho rozhlasového umelecko-publicistického pásma napísal poviedku Ako sa rabín stal božím pisárom, ktorú zaradil do knihy poviedok "Rebrík do neba" (2008).
Vložit nový příspěvek do diskuse
Vaše jméno:
E-mail:
Text příspěvku:
Kontrolní otázka: Kolik je prstů na jedné ruce
Kontrolní otázka slouží k ochraně proti vkládání diskusních příspěvků roboty.