Demetz, Peter:  Aeroplány nad Bresciou

Demetz, Peter
Aeroplány nad Bresciou

recenze beletrie zahraniční

Recenze nové knihy Petera Demetze, kniha je kulturologickou studií o počátcích letectví na příkladě letecké přehlídky v Brescii roku 1909, kterou navštívil i Franz Kafka a Max Brod.

Peter Demetz: 1909: Aeroplány nad Bresciou. Z angl. orig. přeložil Josef Moník. Prostor, Praha 2003. 284 stran

V septembri 1909 sa v severotalianskom meste Brescia uskutočnila prvá talianska medzinárodná letecká prehliadka. Odvážni muži na lietajúcich strojoch na nej predvádzali tisíckam divákom najnovšie technické vymoženosti v oblasti aviatiky. Pozrieť sa na nich prišli aj taliansky kráľ Viktor Emanuel III., básnik a prozaik Gabriele D´Annunzio, skladateľ Giacomo Puccini, no tiež dvaja mladí spisovatelia z Prahy Max Brod a Franz Kafka. Práve Kafkov článok Aeroplány v Brescii, uverejnený 29. septembra 1909 v pražských nemeckých novinách Bohemia, inšpiroval Petra Demetza k napísaniu knihy, v ktorej sa táto takmer dva týždne trvajúca letecká prehliadka stala kľúčovou udalosťou a zároveň pozadím pre rozprávanie o osudoch ľudí, ktorí sa na nej zúčastnili.

Peter Demetz sa narodil v Prahe v roku 1922, v 1949 emigroval do USA, dnes je emeritným profesorom nemeckej a porovnávacej literatúry na univerzite v Yale. Ešte v roku 1947 zostavil knižku Franz Kafka a Praha, v ktorej upozornil na spomínanú Kafkovu reportáž o Brescii. O niekoľko desaťročí neskôr sa k téme Brescie vrátil - nie však v podobe učenej monografie, ale, ako sám píše, v podobe „zábavného čítania”. Jeho kniha 1909: Aeroplány nad Bresciou je zaujímavým rozprávaním o minulosti, v ktorom sa prepája literárna história s dejinami letectva a širšie s dejinami modernej techniky. Jednou svojou časťou patrí do oblasti kafkovských štúdií, a to ako istá “zemepisná a technická odbočka”, no súčasne je to kronika udalostí leteckej prehliadky, historická rekonštrukcia na základe dobovej tlače. Okrem toho kniha ponúka rad individuálnych portrétov, opisujúcich životné osudy vybraných organizátorov, návštevníkov i aktérov leteckej prehliadky. Cez tieto osobné príbehy vypovedá aj o tzv. veľkej histórii - o vojnových konfliktoch, politike, ideológiách prvej polovice 20. storočia.

Na začiatku rozprávania stojí dovolenka mladého zamestnanca poisťovne Franza Kafku a jeho dvoch priateľov, bratov Maxa a Otta Brodovcov. V roku 1909 sa spoločne vybrali na výlet ku Gardskému jazeru do mestečka Riva. Tam si v novinách prečítali, že v Brescii sa koná letecká prehliadka, a pretože ešte nikdy nevideli letieť lietadlo, rozhodli sa, že sa tam vyberú. Zároveň sa dohodli, že budú medzi sebou súťažiť: aj Franz Kafka aj Max Brod napíšu o akcii článok, s tým, že Brod sa postará, aby Kafkova reportáž vyšla v niektorých pražských novinách. V Brescii strávili jeden deň (11. september), videli letecké pokusy, no oveľa viac si všímali prominentných hostí, medzi nimi D´Annunzia a Pucciniho, oblečenie dám, krajinu. Kafkov článok vyšiel onedlho v Prahe, Brodov až v marci 1910 v Berlíne, no prítomnosť oboch samozvaných reportérov na leteckom dni, ako úsmevne podotýka Demetz, zaznamenali talianski komentátori až o päťdesiat rokov neskôr. Zato o D´Annunziovi a Puccinim písala dobová miestna tlač hojne: prvý bol doslova hviezdou podujatia, lebo na krátky let ho zobral najprv Američan Glenn Curtiss a potom Talian Mario Calderara, druhý síce strávil väčšinu času v reštaurácii aerodrómu, no i tak porozprával novinárom o svojich najnovších operách. Obaja boli obdivovateľmi techniky: Puccini miloval rýchle autá, motorové člny a vôbec technické novinky, D´Annunzio lietanie.

Ikarovský motív sa u tohto literárneho dekadenta neskôr spojil s militantným plánovaním - v čase 1. svetovej vojny sa sám zúčastňoval leteckých útokov proti Rakúšanom. Skutočnými hrdinami leteckej prehliadky však boli samotní letci. Mali síce ďaleko k literárnemu obrazu aviatika, ako ho vytvorili talianski futuristi – „asketický, nezdolný a hrdinský nadčlovek, ktorý sa ľahko povznáša nad ženy a všetko ľudské hmýrenie”, no lákadlom bola ich odvaha, úsilie o niečo mimoriadne, trpezlivosť, s akou opravovali svoje nedokonalé stroje.

Peter Demetz síce vychádza z jednej konkrétnej dobovej výnimočnej udalosti, zachytáva však aj širšie ideové tendencie a kultúrne prúdy. Vďaka lietadlám sa ľudia stali zasa o niečo pohyblivejšími, zmenil sa obraz sveta. Ak pre D´Annunzia bolo lietanie (vojenským) hrdinstvom, Kafka v ňom videl skôr cestu k odcudzeniu sa tradičnému domovu a názorom. Aj takú podobu mali stretnutia umenia a techniky na začiatku 20. storočia.

psáno pro deník Pravda

Ohodnoťte knihu

0%

Hlasovalo 99 čtenářů.

Diskuse

Vložit nový příspěvek do diskuse
Vaše jméno:
E-mail:
Text příspěvku:
Kontrolní otázka: Kolik je prstů na jedné ruce
Kontrolní otázka slouží k ochraně proti vkládání diskusních příspěvků roboty.

Více k článku

související články

56%čtenáři

zhlédnuto 2148x

štítky k článku

Inzerce