Literatúra a politika po slovensky
Drug, Štefan: Literatúra a politika po slovensky

Literatúra a politika po slovensky

Názov Literatúra a politika po slovensky signalizuje autorovo úsilie odkryť špecifiká slovenskej verzie spolužitia politiky a literatúry a vyberá si na to obdobia, v ktorých sa tento vzťah vyjavoval vo svojej najodkrytejšej podobe.

Sledovať literárny život, znamená všímať si osudy literárnych diel v priestore ich čitateľského uplatnenia, osudy stretu týchto diel s inštitucionálnou predstavou o literatúre, osudy tvorcov a podoby ich sociálnej pozície v tom – ktorom čase. Zacielenosť pohľadu na kontakt osobného a inštitucionálneho v literatúre je nevyhnutne aj pohľadom na rozmanité podoby kontaktu politiky a umeleckej literatúry. Doterajšie výskumy literárneho života totiž ukázali, že inštitúcie, ktoré si literatúra vytvára (od kláštorov cez učené spoločnosti či spolky až po tvorivé zväzy a pod.) plnia dvojakú funkciu: napomáhajú literárnym dielam v ich prirodzenom čitateľskom uplatnení a zároveň, ako spoločenské inštitúcie, presazujú v dobovej kultúrnej situácii aktuálne kultúrnopolitické záujmy.

Sledovať vyváženosť resp. disproporčnosť tohto ambivalentného pôsobenia literárnych inštitúcií v priestore literárneho života na Slovensku je nesmierne príťažlivé. Veď slovenská literatúra so svojou odvekou národnoreprezentatívnou ambíciou takmer neustále pulzuje medzi prirodzenou estetickou funkčnosťou a špeciálnym – politickým funkčným zameraním. Potvrdením je aj prítomná kniha literárneho historika Štefana Druga. Jej názov Literatúra a politika po slovensky signalizuje autorovo úsilie odkryť špecifiká slovenskej verzie spolužitia politiky a literatúry a vyberá si na to obdobia, v ktorých sa tento vzťah vyjavoval vo svojej najodkrytejšej podobe. Čas po roku 1945 a následne po roku 1948 a čas po zlome v r. 1989. V oboch prípadoch ide o dejinné úseky naplnené spormi o orientáciu – ideovú, ideologickú, politickú i estetickú. V oboch prípadoch v týchto sporoch odkrývala svoju tvár slovenská inteligencia, najmä tá jej časť, ktorá bola úzko spojená s umeleckou literatúrou. V oboch prípadoch sa spor viedol medzi zástancami demokratickej pluralitnej podoby sveta a zástancami jeho jednorozmernej ideologickej verzie. V prvom prípade verzie komunistickej, v prípade druhom verzie komunisticko - nacionalistickej.

Zámer zobraziť zápas medzi demokratickým a totalitným v našej kultúre a cez ňu aj v politike je teda tým princípom, ktorý usporadúva jednotlivé štúdie Štefana Druga do kompaktného tvaru. V prvom zvolenom časovom úseku, v celku Od Hosana po Ukrižuj ho! (Pár sond do literárneho života po roku 1945), sa tento zápas tematizuje ako spor východného (slovanského) a západného v našej hodnotovej orientácii, ako spor komunistov a demokratov na priestore časopisov Nové slovo resp. Pravda na jednej strane a časopisu Elán na strane druhej, ale aj ako spor o tvár Matice slovenskej po tom, čo ju stratila spoluprácou s fašistickým režimom či ako obraz tragických zápasov uprostred „jednotného spisovateľského frontu“ po r. 1948.

V druhom prípade, v celku O literárnom a inom vajataní po „nežnej“ prevládajú sondy (v podobe recenzií alebo príležitostných článkov) do aktuálnych problémov, a to aj vtedy, keď je Drugov text reakciou na písanie iných o čase minulom alebo o dobovej reflexii situácie v Sovietskom zväze.

Jednoznačne pozitívnym príspevkom k mapovaniu situácie v literárnom živote na Slovensku po páde totalitného režimu v r. 1989 sú texty Z literárnych sporov po novembri 1989Oslavy s trpkastou príchuťou. Drug v nich totiž dopĺňa už jestvujúce práce na túto tému o pramenný materiál, najmä o autentické vyjadrenia viacerých literártov na problém našej hodnotovej orientácie, teda na otázku „východ či západ“. Vo vyjadreniach najmä Jána TužinskéhoPavla Janíka sa ozýva stará téza o slovanskej výnimočnosti, ktorá dominovala aj bezprostredne po r. 1945 a súčasne sa do hry vracia aj túžba po socialistickej verzii sveta, založená práve na slovanskom prvku. Spor medzi demokratickým a totalitným tak akoby dospel opäť k tomu bodu, z ktorého ho Štefan Drug začal mapovať. Nepochybujem, že toto komponovanie „do kruhu“ bolo autorským zámerom, snahou literárneho historika podčiarknuť nekonečnosť tohto sporu.

písané pre týždenník Domino fórum

Diskuse

Vložit nový příspěvek do diskuse