Nonevski, Vangel
Muzički brikolaž

recenze beletrie zahraniční

Vangel Nonevski, mladý macedónsky vedec a teoretik, sa nám vo svojom prvom knižnom odbornom výstupe Muzički brikolaž: za elementite na direktnoto recikliranje vo sovremenata muzika (Hudobné kutilstvo: na základoch priamej recyklácie v súčasnej hudbe, vyšlo vo vydavateľstve Magor Skopje v roku 2003), snaží priblížiť jednu z foriem v súčasnosti veľmi populárneho trendu tvorby a vytvárania modernej, populárnej, elektronickej hudby.

Vangel Nonevski: Muzički brikolaž (Skopje, Magor 2003)

V dnešných časoch patrí hudba k základným, bežným súčastiam nášho každodenného života. Vnímame ju, cielene vyhľadávame- počúvame, alebo naopak len rešpektujeme a tolerujeme - každý z nás podľa vlastného vkusu, schopností, možností a aktuálnych osobných potrieb. V dnešnej napospol hektickej dobe si častokrát ani poriadne neuvedomíme, že práve hudba je tou, ktorá nás sprevádza na každom kroku - ide totiž o dlhodobý, ale v každom prípade stále aktuálny fenomén doby.

Podoby hudby sú veľmi rôzne. Pre pojem hudba, ako i pre jej pridružený profilujúci prívlastok súčasná, je možné identifikovať, rozrôzniť, vydeliť, či rozčleniť a rozčleňovať množstvo hudobných smerov, žánrov, ich odnoží a variácíí. Je preto značne zložité venovať sa samotnému vlastnému skúmaniu hudby v segmentoch jednotlivých jej čiastkových zadelení, variánt a špecifikácií. Aj keď trend profilácie štúdia teórie hudby permanentne pokračuje od dávnejších období aj v súčasnosti, vytvoriť syntetickú odbornú publikáciu, ktorá by dokázala vedecky stimulovať nadobúdané bádateľské výsledky a výstupy a transformovať ich do ľudskejšej podoby, priblížiac sa tak širšej hudobno- čitateľskej obci, je v každom ohľade nesmierne ťažké. Často sme totiž svedkami, že publikované štúdie sú určené skôr užšej odbornej verejnosti, v danej oblasti už značne a dostatočne vzdelanej. Napriek zaužívaným koncepciám a jednoznačným tvrdeniam, smerujúcim postupne až ku takzvaným kamenným konštatovaniam, kedy hudba sa má radšej počúvať (prípadne textuálne zaznamenávať), než len teoreticky rozoberať a hodnotiť, sú aj v tomto období zaznamenávané menšie či väčšie pokusy odborníkov, ako aj kvázilaikov prichádzájúcich častokrát z iných teoreticko-výskumných odvetví, práve na poli štúdia a výskumu samotného, poväčšine fascinujúceho fenoménu zvaného hudba.

Vangel Nonevski, mladý macedónsky vedec a teoretik, sa nám vo svojom prvom knižnom odbornom výstupe Muzički brikolaž: za elementite na direktnoto recikliranje vo sovremenata muzika (Hudobné kutilstvo: na základoch priamej recyklácie v súčasnej hudbe, vyšlo vo vydavateľstve Magor Skopje v roku 2003), snaží priblížiť jednu z foriem v súčasnosti veľmi populárneho trendu tvorby a vytvárania modernej, populárnej, elektronickej hudby. Na samotnú krajinu Macedónsko, ide vcelku o úctihodný pokus vydeliť a selektovať niečo doteraz nie príliš definovateľné, hmatateľné, na druhej strane však existujúce a všadeprítomné. Ako sám autor píše vo svojom úvode, prvý impulz pre napísanie tejto ojedinelej štúdie sa datuje do roku 1997, do čias, keď ešte čoby študent druhého ročníka v odbore filozofia na Filozofickej fakulte v Skopje, pričuchol k istému veľmi konkrétnemu javu a aspektu: hlboko filozoficky ladeným štrukturalistickým ideám a víziám francúzskeho nestora štrukturálnej antropológie, sociológa a nekorunovaného otca štrukturalizmu, filozofa Claudea Levi-Straussa, hlavne a predovšetkým prostredníctvom jedného z jeho kľúčových diel pod názvom La pensée sauvage (Divoká myseľ). V ňom podľa Nonevského Levi-Strauss a jeho niektoré štrukturalistické metódy a analýzy korešpondujú a výborne odrážajú spôsob, akým sa dnes tvoria, spracovávajú a renovujú hudobné kompozície vo veľkej časti súčasnej elektronickej hudby.

Ide však o tému, ktorá minimálne v macedónskych teritoriálnych vodách nebola doteraz príliš spracovávaná, ak sa dá povedať, že bola vôbec niekedy systematicky spracovaná a preskúmaná. Nonevski sa tak dostáva do mútnych vôd, kde ako „prvoobjaviteľ“ si ešte môže dovoliť čeriť pomyselnú hladinu na poli príslušnej skúmanej oblasti. Aj podľa zoznamu literatúry, z ktorej autor čerpal a ktorú tvoria mnohokrát prečudesné a prostodivné texty, stati, články, meditácie a rozpravy, je jasné, že autor nemal príliš jednoduchú pozíciu, z ktorej bolo treba pri zadefinovaných cieľoch a zámeroch vychádzať. Totiž pôvodné články a štúdie, z ktorých Nonevski čerpal, tvoria všakovaké reklamy v magazínoch pre DJ- ov, kulturologické články postmodernistického a hermeneutického razenia, interview s umelcami - fachmanmi svojho hudobného odvetvia a podobne. Vyššie spomenuté materiály ešte rozrôzňuje mozaikovito začlenená diskografia, ktorá taktiež poslúžila autorovi ako nemenej významný, prvotný podklad pri svojom bádaní.

V centre skúmania a pozorovania Vangela Nonevského a jeho štúdie Muzički brikolaž sú predovšetkým profanované javy skrečovania a mixovania zvuku pri najrôznejších DJ- ských session. Ich genézu, postupný vývoj aj súčasné trendy rozoberá autor v niekoľkých kapitolách. Avšak, to nie je jediná oblasť jeho výskumu, elektronická hudba má mnoho podôb a variácií, z čoho vyplýva, že rozpätie, na ktoré sa môže orientovať bádateľské úsilie samotného autora, v tomto prípade dostáva podstatne širšie dimenzie. Nonevského analýzy súčasných trendov v uvedenej oblasti dostávajú priestor v niekoľkých kapitolách. Hneď po všeobecnejšom vysvetľujúcom úvode sa v kapitole Skrečovaný zvuk ako (epi)fenomén autor sústreďuje na objasnenie genézy a vývoja skrečovaných zvukov, zväčša na báze a základe ich zaradenia a postavenia v jednej z foriem a žánrov súčasnej hudby zvanej hip- hop. Skreč ako zvuk je ďalej predmetom jeho skúmania v ďalších základných smeroch- vývoj tohoto škrípavého zvuku má podľa Nonevskeho základ v ručnej manipulácii s klasickými vinylovými platňami, ktoré sú už dnes, v čase veľkého vedecko- technického rozmachu a pokroku skôr historickou avantúrou a zberateľskou raritou, avšak pre súčasných DJ- ov, ktorí sa sústreďujú na poctivé mixovanie hudby a vytváranie nových variácií- coververzií starších skladieb, či dokonca takýmto spôsobom i o vytváranie „úplne nových“ hudobných kompozícií, ide o prepotrebný a nenahraditeľný pracovný materiál, ktorý v nastupujúcej ére cd a dvd- diskov nebol doteraz rozhodne prekonaný. Navyše, čo je nemenej dôležité, v 90- tych rokoch dochádza v súvislosti so skrečovaným zvukom ku spájaniu i iných, tzv. rozbitých zvukov do vzájomných kompozícií, ktoré možno postrehnúť hlavne v hip - hope. V polovici rokov 90- tych dochádza dokonca k opätovnému značnému rozmachu a návratu gramofónu a jeho točne, tak nenahraditeľnej pri vytváraní uvedených typov (pa)zvukov. V nasledujúcom oddieli pod názvom Točňa verzus mikrofón dostáva priestor objasnenie „rozkolu“ zvukov, ktorý nastal v hip- hope krátko po jeho konštituovaní ako samostatného hudobného žánru. Pojednáva sa tu tak o rozčleňovaní zvuku na dva zakladajúce a základné segmenty a elementy, ktoré prenikali do žánrovej oblasti- skrečovanie a repovanie, ktoré sa stali hlavným identifikátorom a identifikujúcim prvkom celej oblasti hip- hopu. V ďalšej kapitole Kutilstvo Amona Tobina, už dostáva priestor analýza fenoménu priamej recyklácie v súčasnej hudbe prostredníctvom paradigmatického náhľadu na tvorbu hudobníka Amona Tobina. Vcelku ide o pohľad na včleňovanie nových prvkov- zvukov do už existujúcich a skomponovaných hudobných motívov, ktoré je stále medzi mnohými hudobníkmi veľmi obľúbené. Záverečná kapitola Metakutilstvo posúva do popredia záujmu autora publikácie fenomén DJ- skej mixovanej hudobnej session, ktorý Nonevski prirovnáva k už značne zastaralému a prekonanému mixovaniu z rokov sedemdesiatych, zameriavajúc sa na rozbor nových trendov a inovácií, ktorým toto odvetvie hýri a srší.

Celkové zameranie autora na uvedenú oblasť, hodnotiac jeho logické výstupy a vývody, dávajú tušiť, že ide o dlhšiu etapu skúmania uvedeného hudobného odvetvia na vzorkách množstva rôznorodého materiálu, ktoré sa pokúsil v hlavných líniách spájať na základe príslušnosti k uvedeným oblastiam výskumu. Nonevski vidí v žánre elektronickej hudby, ako i v ním skúmaných sekciách s touto hudbou priamo súvisiacich ešte stále veľký potenciál pre vytváranie stále nových a nových zaujímavých hudobných kreácií, vidí stále nové dimenzie a možnosti, vzhľadom na stály pohyb a rozvoj v celej hudobnej oblasti dáva a nastoľuje perspektívu rozvoja. Sám sa čiastočne zameriava aj na istú komparáciu v hudbe zahraničnej a na možnosti uplatnenia nových variácií v oblasti hudby domácej, sledujúc tak isté smery a danosti v osamostatnení sa a tiež v konkrétnejšej profilácii celkovej macedónskej kultúrnej identity, ktorej do budúcna dáva isté pozitívne predpoklady, avšak na základe značnej podmienenosti sociálno - kultúrnej klímy, v ktorej v ďalšom období bude svet i krajina žiť. Uvedená publikácia Muzički brikolaž tak vlastne rozoberá, skúma a hodnotí hudobno - elektronické trendy, v značnej náväznosti na okolité elementy, ktoré daný vývoj výrazne ovplyvňujú a formujú. Napriek náročnej a podstatne neprehľadnej oblasti a tematike, ktorá na prvý pohľad pôsobí značne nekompaktne a rôznorodo, sa Vangelovi Nonevskemu podarilo podsunúť a prezentovať zaujímavo spracovanú a tematicky rozvrstvenú problematiku, ktorá týmto dielom rozhodne ešte nie je dostatočne postihnutá a zadefinovaná a poskytuje tak určite mnohé ďalšie aspekty a náhľady, ktorých sa možno v prípadnom ďalšom autorovom výskume (či v skúmaní autorov iných) časom dočkáme.

Ohodnoťte knihu

0%

Hlasovalo 114 čtenářů.

Diskuse

Vložit nový příspěvek do diskuse
Vaše jméno:
E-mail:
Text příspěvku:
Kontrolní otázka: Kolik je prstů na jedné ruce
Kontrolní otázka slouží k ochraně proti vkládání diskusních příspěvků roboty.

Více k článku

související články

49%čtenáři

zhlédnuto 1989x

Inzerce
Inzerce