English is easy, Csaba is dead
Doktorov, Peter: English is easy, Csaba is dead

English is easy, Csaba is dead

Román sa odohráva v nemenovanom slovenskom malomeste v lete 2003 a stručne ho možno charakterizovať ako spoveď prostoduchého mafiánskeho prisluhovača Eda o rozkvete a páde jednej z “rodín” slovenského podsvetia.

Keď som začiatkom roku 2001 videla v divadle GUnaGU hru English is easy, Csaba is dead, bolo to veľmi vtipné, svieže, nápadité, a predovšetkým kolektívne predstavenie. Jedno z mála, pri ktorom v GUnaGU nefigurovalo v popredí meno Viliama Klimáčka, aj keď v jednej z menších rolí alternoval. Kolektívna produkcia zjavne narúšala stereotypy zakladateľa a hlavného autora divadla a súbor posúvala do oveľa spontánnejšej a hravejšej polohy, než tomu bolo v iných hrách.

Od môjho súkromného divadelného zážitku prešli tri roky a na svete je knižka s rovnakým názvom English is easy, Csaba is dead. Napísal ju Peter Doktorov, čo je však len literárny pseudonym Viliama Klimáčka. A navyše, dnes sa to isté predstavenie už neprezentuje ako kolektívna záležitosť, ale ako projekt autorskej dvojice Karol Vosátko - Viliam Klimáček. Čo s tým? Uvažovať o závislosti Viliama Klimáčka na divadelných vzoroch či priamo hovoriť o plagiáte? Peter Doktorov túto chúlostivú situáciu rieši hneď na začiatku knižky poďakovaním “ľuďom z divadla GUnaGU, ktorí vymysleli a hrajú kultovú hru English is easy, Csaba is dead, ktorá inšpirovala môj román”. A ďalej ďakuje režisérovi Vosátkovi a hercom Batthyanymu, Sklárovi, Vanekovi, Adamcovi, Madunovi, KlimáčkoviMachovi, “ktorí svojimi slovami naštartovali to, čo práve čítate”. Slovo “Díky!” na konci úvodnej poznámky však asi sotva vyrieši otázku korektnosti takéhoto postupu. Mystifikačný Doktorov sa inšpiroval, prebral, prepracoval, dopísal – jednoducho, literárne zúročil vydarené predstavenie. V niečom to pripomína tie dosť nezmyselné edície, keď kniha ťaží z úspechu svojej inožánrovej predlohy.

Diváci automaticky porovnávajú, čitatelia môžu hodnotiť len literárne kvality, a tie v tomto konkrétnom prípade ostali na úrovni východiskového poklesnutého žánru. Dnešný “mafiánsky román” nadväzuje na groteskno-parodickú a samopašne dekadentnú povahu divadelnej hry, ale na rozdiel od nej nielen že zosmiešňuje negatívne javy, ale občas aj moralizuje - príkladom môže byť záverečné víťazstvo poriadku a zákonnosti nad mafiánskou svojvôľou a anarchiou. Kým v divadle sa mafiáni postrieľali navzájom, v knihe zúčtuje s organizovaným zločinom špecializovaná policajná jednotka.

Román sa odohráva v nemenovanom slovenskom malomeste v lete 2003 a stručne ho možno charakterizovať ako spoveď prostoduchého mafiánskeho prisluhovača Eda o rozkvete a páde jednej z “rodín” slovenského podsvetia. Práve tento rozmer - individuálny pohľad, komentujúce rozprávanie jedného člena skupiny, jeho vnútorné monológy - je tým, čo do príbehu pribudlo. Dialogické pasáže zo života mafiánov (štýlovo priamočiarejšie a razantnejšie) sú poväčšine priamo prebraté z divadelného predstavenia.

V rámci Edovho príbehu prechádza Klimáček od hesla jeden za všetkých k heslu jeden proti všetkým; stotožnenie sa postupne mení na dištanciu a oddanosť na zradu. Ostáva na čitateľovi, či prijme jednoduchú optiku podania, či uverí hlavnej línii vnútornej premeny hrubého a tupého násilníka a vraha na vyrovnaného a s prípadnou vlastnou smrťou zmiereného chráneného utajeného svedka. Tým, že sa Klimáčkova mafiánska story v závere mení na clivý príbeh polepšenia, do značnej miery stráca dynamickú iskru pôvodnej paródie.

Kniha je napísaná expresívnym nespisovným jazykom plným vulgárnych a hrubých slov, ako prejav toho, že ide o neskreslené autentické podanie, o zachytenie slovenskej mafie na jej vlastnej úrovni. Po vulgárnosti Pišťankovho Rivers of Babylon či po infantilnosti Samka Tále nie sú podobné ordinárno-primitívne postupy šokujúce ani prekvapujúce. Výstraha na obale knihy “Pozor! Nevhodné pre čitateľov do 18 rokov!” je potom skôr viac lákadlom než mentorsky zdvihnutým prstom strážiacim čistotu duše a jazyka nevinných mladých ľudí.

Že by Viliam Klimáček ako slovenská insitná podoba Lorenza Carcaterru? Možno som zaujatá, ale divadlo bolo zábavnejšie. A okrem toho, takýto typ literatúry považujem za výrazne pominuteľný.

Písané pre týždenník Domino fórum

Diskuse

Vložit nový příspěvek do diskuse

=),

kniha fakt super... davam 100 bodov a cakam pokracovanie, pripadne dalsie knihy tohto typu :) inak, citniko na jeden postelovy den :-P

jaaa,

je to parada... aj ja byvam v tom meste, kde sa dej knihy odohrava a tiez tam vela veci spoznavam... je to haluuuuuuz... nieco myslim prifarbene ale zainteresovani vedia svoje... ;)

lenec,

lol...slecna, nieste vy ucitelka slovenciny? z vasho clanku vyplyva, ze mate vyrazne zjednodusujuci postoj k recesii a narodnej sebaironii v modernej slovenskej literature.

heh,

no je to fakt zaujimava kniha . ale fakt by ma trapilo odkial niekto vyhrabal tolko faktov . je to az na neuverenie tuto knihu som precital na jeden dych a poviem vam ze ja zijem v tom meste kde sa to odohravalo je to uplne presne niektore bary ktore su tam spomenute su tu chodia tam mafiany, stara tehelna, ten rozhlas, pribeh z ucitelom,ten ma samozrejme trosku skomolene meno ale ucil aj mna ta tabula pri odbocke na myjavu .... skuste niekto ist smerom z dialnice na nove mesto nad vahom a odbocte na myjavu urcite tu tabulu uvidite . to by ma fakt zaujimalo kde kto prisiel s tym nametom

AL_BUNDY,

DUFAM ZE SA OBJAVI POKRACOVANIE