Bžoch, Adam: Signály z diaľky

Bžoch, Adam
Signály z diaľky

recenze literární věda

Edícia Domino vydavateľstva Kalligram v ostatnom čase priniesla viacero kníh, koncipovaných ako výber z literárnych kritík, recenzií, článkov, esejí, glos alebo príležitostných príhovorov známych slovenských spisovateľov, publicistov, kritikov.

 

Rezervoár alternatívnych skúseností
Adam Bžoch: Signály z diaľky. Bratislava : Kalligram, 2004. 205 s.

Edícia Domino vydavateľstva Kalligram v ostatnom čase priniesla viacero kníh, koncipovaných ako výber z literárnych kritík, recenzií, článkov, esejí, glos alebo príležitostných príhovorov známych slovenských spisovateľov, publicistov, kritikov. Od jesene minulého roka v tomto edičnom rade ponúkli svoje texty o. i. Pavel Vilikovský (Vyznania naivného milovníka), Ján Štrasser (Kráľ je polonahý), Daniel Hevier (Aby bolo napísané). A tiež Adam Bžoch, ktorý výber zo svojich  kritík, recenzií a článkov, napísaných od konca deväťdesiatych rokov a publikovaných v týždenníkoch Domino fórum a Slovo, nazval Signály z diaľky.   

Inšpiratívna literatúra
Tento poetický názov Adam Bžoch vysvetľuje inšpiratívnosťou, akú môže mať a aj má európska, resp. svetová literatúra pre domáce slovenské kultúrne prostredie. Do knižky cielene zahrnul len texty o prekladovej literatúre a niekoľko štúdií (doposiaľ nepublikovaných) o nemeckom filozofovi a teoretikovi Walterovi Benjaminovi (1895 - 1940), ktorého už od osemdesiatych rokov považuje za najdôležitejšieho pre vlastnú vedeckú a kritickú prácu. Prostredníctvom knihy chce vyjadriť svoj vzťah k niektorým dielam svetovej literatúry a súčasne chce byť tým, kto sa aktívne podieľa na tvorbe povedomia širších súvislostí.

Kontext kritika
Samotné recenzie a benjaminovské práce predchádza malý úvod, v ktorom sa Adam Bžoch snaží vysvetliť kontext a kultúrnu atmosféru, z ktorých jeho knižka vyrástla. Je to text veľmi osobný, prezrádzajúci oduševnenie a zapálenie Adama Bžocha pre veci literatúry. Adam Bžoch v ňom približuje situáciu, do akej začiatkom deväťdesiatych rokov ako mladý kritik vstúpil. Spätne rekonštruuje svoje literárno-kritické začiatky, redaktorské pôsobenie, škálu novín a časopisov, s ktorými spolupracoval a do ktorých prispieval. Vysvetľuje, ako sa dostal k prekladom a ako ho prekladateľská práca obohacuje. Osobným vyznaním si uctieva priateľov a blízkych spolupracovníkov, pri iných zas s kritickým nasadením objasňuje, prečo sa ich cesty rozišli. Formuluje vlastné hodnotové kritériá a popritom vyslovuje sklamanie z dnešného stavu literárnej kritiky v slovenských novinách. Literatúra v jeho chápaní nemá byť iba rozptýlením či zdrojom zábavy a oddychu. Dôraz kladie na jej autonómosť a humanistický základ: literatúra je pre neho "exkluzívnou a zároveň nevyhnutnou formou ľudskej existencie, humanizujúcou potrebou, možnosťou rozširovať obzor ľudskej imaginácie a poskytnúť príklad ´ako žiť´, rezervoárom alternatívnych skúseností".

Ideál recenzie
Základným rysom recenzií Adama Bžocha je kritická reflexia diela na báze argumentov tak literárnej vedy, ako aj širšej oblasti spoločenských vied. Ideálom je argumentačne hodnotná recenzia, ktorá dielo zasadzuje do širších súvislostí, a tak sama rozširuje literárny a duchovný kontext. V zábere recenzenta - ktorý však nie je ničím iným než "pozorným, rozhľadeným píšucim čitateľom" - sa prednostne ocitli diela so vzťahom ku kultúrnym dejinám, k fenoménu kultúrnej pamäti, k príbehom historickej skúsenosti, k intelektuálnej reflexii stredoeurópskeho priestoru. Súčasťou recenzií sú úvahy na tému tradície, moderny a avantgardy, mýtov a archetypov, literárnej fikcie a reality. Sú to všetko témy, ktoré prezrádzajú spojitosť kritickej a vedeckej práce Adama Bžocha. Jeho záujem o Waltera Benjamina, Sigmunda Freuda, freudizmus, psychoanalýzu sa ohláša rovnako v recenziách ako v interpretačných analýzach a štúdiách. Pre obe oblasti pritom platí Bžochovo úsilie o terminologickú presnosť, dôslednú metodológiu a jasné rozlišovacie kritériá. Spolu s citlivosťou voči umeniu to znamená taký prístup k literatúre, ktorý je zárukou erudovaného hodnotenia diel.

 

 

© Dana Kršáková
vyšlo v deníku Sme
na iLiteratura.cz se souhlasem autorky

Ohodnoťte knihu

0%

Hlasovalo 93 čtenářů.

Diskuse

Vložil: Andrej Chudoba, 25.06.2009 18:51
Bžoch, Adam: Signály z diaľky
Dobrá a poctivá próza Emil Benčík: REBRÍK DO NEBA Autor poviedkovej zbierky Rebrík do neba Emil Benčík sa vo svojej vyše tristostránkovej knihe poviedok prezentuje ako zrelý prozaik, ktorý z formálnej i obsahovej stránky ovláda všetky atribúty a náležitosti klasického poviedkového žánru, ako hutnosť,... stručnosť príbehu s dôrazom na jeho vonkajšiu i vnútornú dramatičnosť, so zreteľom na jeho dynamickú výstavbu a psychologickú presvedčivosť. Takmer dôsledne sa pridŕža základného pravidla krátkej epiky – povedať veľa málo slovami. Tejto zásade podriaďuje kompozíciu svojich poviedok, aj ich jazykovo-štylistickú štruktúru. Jeho zbierka poviedok upútava už svojou tematickou pestrosťou i vnútornou členitosťou tém. V nich sa významne uplatňuje živý, odpočúvaný a patrične diferencovaný jazyk postáv. Svieže a presvedčivé dialógy sú prevažne hlavnými charakterotvornými piliermi celého deja. V nich autor zručne uplatňuje aj očividné skúsenosti z mnohoročnej rozhlasovej tvorby a, pravdaže, pritom čerpá aj z fondu osobných skúseností, zážitkov a spomienok. V opisných častiach zasa pestro a nekonvenčne čerpá z poetického arzenálu, jeho poetizmy prijateľne lyrizujú text, neretardujú ho, nadmerne nezaťažujú na úkor jeho epickej dynamiky. V tejto striedmej lyrike a v miere jej použitia vidím jednu z najcennejších oživujúcich vlastností Benčíkovej prózy. Čitateľ ju vníma ako náprotivok udržujúci rovnováhu medzi lyrizáciou a naturalizáciou príbehu. Pritom načim zdôrazniť, že aj v zrelých ľúbostných príbehoch má krehká erotika prednosť pred hrubozrnným sexom. Autor sa nepúšťa do módnych avantúr vedúcich k samoúčelným naturalizmom a vulgárnostiam presahujúcim úctu k dobrému vkusu. Navyše je hádam vhodné pripomenúť, že autor sa viac-menej úspešne pokúša udržiavať tradičný vzťah medzi etickým a estetickým, aj keď v niektorých poviedkach z prísneho hľadiska „tancuje na ostrí noža“. Zo súhrnného hodnotiaceho hľadiska možno vyzdvihnúť, že Emil Benčík sa vo svojej zbierke Rebrík do neba prejavil ako nonšalantný a kultivovaný rozprávač, a takto sa vo svojich najlepších poviedkach približuje k šikulovskému rozprávačskému fenoménu. Svoj realistický žánrový diapazón rozširuje od feérie až k humoreske a burleske a nie je mu cudzia ani anekdota, duchaplná irónia, či sebairónia. Jeho poviedkam nemožno uprieť čitateľskú príťažlivosť, oddychovú ľahkosť a ústretovosť k frekventovanému čitateľskému vkusu, no nemožno mu pritom vyčítať lacnú atraktivitu, povrchnosť, vyprázdnenosť a ľudskú odcudzenosť. A to nie je na pozadí súčasnej porovnateľnej prozaickej tvorby málo. Skrátka, Benčíkove poviedky neokázalo pritakávajú nedeformovanej a optimistickej ľudskosti (Literárny (dvoj) týždenník 1-2/2009) Andrej Andrej Chudoba
Vložit nový příspěvek do diskuse
Vaše jméno:
E-mail:
Text příspěvku:
Kontrolní otázka: Kolik je prstů na jedné ruce
Kontrolní otázka slouží k ochraně proti vkládání diskusních příspěvků roboty.

Více k článku

61%čtenáři

zhlédnuto 2184x

štítky k článku

Inzerce
Inzerce