Bosenská literatura, české a slovenské překlady

přehled beletrie zahraniční

Tradícia prekladania bosniackej, alebo i všeobecnejšie bosnianskej literatúry (do ktorej možno zaradiť ešte niekoľko málo prekladov autorov srbskej a chorvátskej proveniencie, pochádzajúcich z teritória Bosny a Hercegoviny) na Slovensku a v Česku nie je rozhodne dlhá...

Literárna Bosna v českom a slovenskom preklade

Tradícia prekladania bosniackej, alebo i všeobecnejšie bosnianskej literatúry (do ktorej možno zaradiť ešte niekoľko málo prekladov autorov srbskej a chorvátskej proveniencie, pochádzajúcich z teritória Bosny a Hercegoviny) na Slovensku a v Česku nie je rozhodne dlhá, ale hlavne nestojí na pevných základoch. Do slovenčiny a češtiny bolo do dnešného obdobia oproti iným zahraničným literatúram preložených len veľmi málo diel.

Je tomu tak zrejme preto, že Bosna bola kedysi súčasťou celej Juhoslávie (pričom Slovensko a Česko tiež neboli samostatnými krajinami a mnohé preklady tak boli urobené buď paralelne, alebo práve s ohľadom na už existujúci preklad do slovenčiny či češtiny) a tak prednosť pri preklade dostávala skôr literatúra dominujúcich národov- srbská či chorvátska, ale taktiež preto, že bosniacke texty obsahujú veľké množstvo orientalizmov (turcizmov, perzizmov). Táto skutočnosť mohla byť pre vtedajších českých a slovenských prekladateľov (keďže najviac prekladov bosnianskych autorov bolo urobených do roku 1990) špecializujúcich sa na juhoslovanské literatúry a jazykovo vzdelaných len najpravdepodobnejšie v tzv. srbochorvátčine zrejme rozhodujúcou; preto zrejme táto jazyková bariéra a odlišnosť bosnianskeho jazyka im mohla spôsobovať problémy, či ich rovno odrádzať od prekladania. Navyše oficiálne politické a kultúrne styky medzi Bosnou a Hercegovinou na strane jednej a Slovenskom či Českom na strane druhej sa sústreďujú predovšetkým na ekonomickú spoluprácu, literárne kontakty nie sú nadviazané.

Z toho mála, čo v Česku a na Slovensku vyšlo, sa len čiastočne dá povedať, žeby išlo o reprezentatívny výber z celkovej tvorby bosnianskych autorov. Kým dve najslávnejšie diela Mešu Selimovića (Derviš i smrt; Tvrđava) a ešte snáď rovnako známy román Skendera Kulenovića (Ponornica) sa dočkali prekladu ako v slovenskom, tak i v českom prostredí, napríklad Irfan Horozović je zastúpený menej podstatným dielom zo svojej celkovej tvorby. Romány Derviša Sušića (Hodža Strah), Maka Dizdara (Kameni spavač) či Hamza Humu (Triptych o láske) ešte akotak dopĺňajú aspoň časť základného povinného penza pre existenciu prekladovej literatúry ktorejkoľvek inonárodnej literatúry. Ostatní autori sú už na tom horšie. Ahmet Hromadžić bol preložený síce duplicitne do češtiny i slovenčiny, avšak paradoxne do našich literatúr sa dostal nie práve reprezentatívnym dielom. Súčasný bosniansky spisovateľ Dževad Karahasan sa do českého prekladu dostal snáď len (alebo našťastie aspoň) vďaka vojne. Ostatní poprední bosnianski tvorcovia zatiaľ chýbajú.

Bibliografia prekladov do češtiny - autori v abecednom poradí
DIZDAR, Mak: Zápis o člověku, Praha, Odeon, 1980
HROMADŽIĆ, Ahmet: Zkamenělí vlci, Praha, SNDK, 1968, 88 s.
IBRIŠIMOVIĆ, Nedžad: Zlá krev, Praha, 1976
KARAHASAN, Dževad: Loučení se Sarajevem, Prel. Dušan Karpatský, Praha : Mladá fronta, 1995, 120 s.
LJUCA, Adin: Hidžra, Prel. Dušan Karpatský, Praha, Ivo Železný, 2000
OSTI, Josip: Barbara a barbar. Sarajevská kniha mrtvých. Uspor. a prel. Dušan Karpatský, Praha, Ivo Železný 1995, 172 s.
REHNICER, Raymond: Nesnesitelná jednoduchost modernosti a jiné texty, Spolu s autorom uspor. a prel. Dušan Karpatský, Praha, Mladá fronta, 1999, 232 s.
SELIMOVIĆ, Meša: Derviš a smrt, Praha, Odeon, 1969, Praha, 1985
SELIMOVIĆ, Meša: Tvrz, Praha, 1974
TAHMIŠČIĆ, Husein: Možnost půlnoci, Praha, 1969
VZKÁZÁNÍ ZE DNA NOCI. Literatura Bosny a Hercegoviny v obklíčení a vyhnanství, Zost. Dušan Karpatský, Tvrtko Kulenović, Josip Osti, Praha, Mladá fronta, 1995, 225 s.

Bibliografia prekladov do slovenčiny - autori v abecednom poradí
DIZDAR, Mak: Kamenný spáč, Prel. J. Gerbóc, A. Georgijevič, J. Jankovič; Ilustroval Jozef Šturdík, Bratislava : Smena 1968
HOROZOVIĆ, Irfan: Iluzionistov hrob a levitujúca žena, Prel. Karol Chmel, Bratislava, F.R. & G. 1994. 91s.
HROMADŽIĆ, Ahmet: Skamenení vlci, Prel. Michal Nadubinský, Bratislava – Báčsky Petrovec, Mladé letá – Obzor 1967. 82 s.
HUMO, Hamza: Triptych o láske, Bratislava, 1977
KULENOVIĆ, Skender: Na slávu Belehradu (Stojanka, majka Knežopoljka), Prel. Branislav Choma, Bratislava, Tatran 1974. 23 s.
KULENOVIĆ, Skender: Ponorná rieka, Prel. kol., Bratislava, Pravda 1986. 219s.
SARAJEVSKÁ JAR: Antológija súčasnej poézie Bosny a Hercegoviny / Zostavil Mak Dizdar; Prel. a pozn. o básníkoch Fero Lipka, Bratislava, Smena 1970
SELIMOVIĆ, Meša: Derviš a smrť, Prel. František Lipka, Bratislava, Nový Sad, Tatran – Obzor 1971. 353 s.
SELIMOVIĆ, Meša: Ostrov, Prel. F. Lipka, Bratislava, Pravda 1982. 203s.
SELIMOVIĆ, Meša: Pevnosť, Prel. Fero Lipka, Bratislava, Slovenský spisovateľ 1976. 327 s.
SUŠIĆ, Derviš: Hodža strach, Prel. Peter Čačko, Bratislava, Smena 1977. 323 s.
SUŠIĆ, Derviš: Svätec v čižmách, Prel. Viera Fejdiová, Bratislava, Tatran 1970. 352 s.

 

© Enes Mustafović
(Spracované na základe vlastných rešeršov, podkladov Literárno - informačného centra a z podkladov Ministerstva kultúry SR)

 

Diskuse

Vložil: Anna Bašić/ová, Kosoř 178, 252 26 Třebotov ČR, 27.04.2006 00:05
Bosenská literatura, české a slovenské překlady
Dobar dan g. Mustafoviću, slučajno sam na internetu našla Vaš članak o prevodima sa bosanskog jezika. Ja sam Čehinja rodjena u Pragu, sa dugogodišnjim boravkom (1976-92; i od 1996 napola)u Sarajevu sa dugom praksom u prevodjenju prvo sa srpskohrvatskog a sada bosanskog,hrvatskog ili srpskog jezika. Sticajem... okolnosti moj prvi posao kao tumača je bilo tumačenje susreta pisaca tadašnje Rep. BaH a delegacije čeških i slovačkih pisaca 1983 g.Tada sam od bh pisaca lično upoznala g. Tahmiščića, Horozovića, Žuju i druge. Veoma rado bi dala svoj doprinos približavanju ove literature češkom radoznalom čitaocu. Mislim da bi to mnogi autori zaslužli npr.Izet Sarajlić. Ja imam dugogodišnju praksu u prevodjenju raznih stručnih i pravnih tekstova (u BiH sam sudski tumač za češki a neoficijalno i slovački jezik), ali po obrazovanju sam farmaceut a ne znam, da-li bi imala znanja za literaturu.Moj prvi i jedini pokušaj prevodjenja literature je bio 1986 god. sa Hrabalom ali veoma brzo sam odustala, ne znajući da sam odabrala vjerovatno veoma težak zalogaj. S poštovanjem Anna Bašić
Vložit nový příspěvek do diskuse
Vaše jméno:
E-mail:
Text příspěvku:
Kontrolní otázka: Kolik je prstů na jedné ruce
Kontrolní otázka slouží k ochraně proti vkládání diskusních příspěvků roboty.

Více k článku

zhlédnuto 4633x

Inzerce
Inzerce