Džumhur, Zuko Zulfikar: Putopisi

Džumhur, Zuko Zulfikar
Putopisi

recenze beletrie zahraniční

Už v roku 1958, kedy po prvý krát vyšiel v sarajevskom vydavateľstve Svjetlost vôbec prvý Džumhurov cestopis pod názvom Nekrolog jednoj čaršiji, vyvolala táto kniha obrovský záujem až hystériu.

Cestopisy
Zuko Džumhur
: Putopisi, OKO/ Oslobođenje, Sarajevo 2000, 178s., ISBN: 9958-43-048-7

Už v roku 1958, kedy po prvý krát vyšiel v sarajevskom vydavateľstve Svjetlost vôbec prvý Džumhurov cestopis pod názvom Nekrolog jednoj čaršiji, vyvolala táto kniha obrovský záujem až hystériu. Nie žeby bolo cestopisov v Bosne do toho obdobia napísaných málo, avšak prekvapujúco inovátorské a ľahké až osviežujúce metodologické postupy pri písaní tejto knihy spôsobili, že Zuko Džumhur sa hneď od svojho literárneho debutu dostal tam, kam sa to iným nepodarilo ani na sklonku svojej spisovateľskej kariéry.

Pri pohľade na južnoslovanské literatúry je možné nájsť niekoľko výborných cestopiscov, medzi ktorých patria: M. Mažuranić (Pohľad do Bosny), A. Nemčić (Drobnosti z ciest), I. F. Jukić (Cestovanie od Dubrovníka po Fojnicu), Lj. Nenadović (Dopisy z Talianska), A. G. Matoš (Od Mníchova po Ženevu), I. Sekulić (Dopisy z Nórska), M. Krleža (Výlet do Ruska), M. Pejić (Potulky) a samozrejme Zuko Džumhur hlavne s dielami Nekrolog jednoj čaršiji (Nekrológ jednému tržišťu) a Pisma iz Azije (Dopisy z Ázie).

Je pravda, že v Bosne je za najlepšieho cestopisca považovaný práve Džumhur. Jeho vstup do literatúry na konci päťdesiatych rokov bol naozaj impozantný. Svojimi cestopismi priniesol na domácu pôdu značné oživenie. Sám veľký milovník cestovania a „chodenia“, putovanie po rôznych oblastiach prezentoval i na televíznych obrazovkách. Tak ho bolo možné vidieť i v cestopisnom televíznom seriáli Hodoljublja (Radosť z chodenia), ktorý pre televíziu v Sarajeve pripravoval podľa svojej rovnomennej zbierky cestopisov- pri pohľade na Džumhura, s kolísavou a neistou chôdzou, sa možno ani nedalo usudzovať, žeby išlo o človeka s tak luxusnou záľubou. Vo všetkých svojich zbierkach sa snažil spájať svoje zážitky z Orientu s tými domácimi. Spojenie Mediterán a Orient tak predstavoval v jeho dielach priestor pomerne veľkého rozpätia- od Perzie cez severnú Afriku a Bosnu až po napríklad Španielsko či Francúzsko. Z toho je možné taktiež usúdiť, že autorov pohľad na Bosnu nie je čisto slavistický či slovanský. Svojmu ľudu sprostredkováva zážitky z ciest z orientálnych oblastí, ktoré do tej doby neboli príliš Bosniakmi preskúmané, na ktoré však Bosniaci mali mať podľa Džumhura vytvorený svoj vlastný pohľad, keďže Bosna mala a má svoje orientálne korene, spojenia a prepojenia.

Zbierka Putopisi (Cestopisy) obsahuje výber z cestopisných próz Zuka Džumhura, ktoŕe vyšli v štyroch jeho dielach: Nekrolog jednoj čaršiji (Nekrológ jednomu tržišťu), Pisma iz Azije (Dopisy z Ázie), Pisma iz Afrike (Dopisy z Afriky) a Hodoljublja (Radosť z chodenia). Avšak ide skôr o výber z výberu, keďže sú tu zastúpené len výberové príbehy z týchto zbierok, a teda tie, ktoré dosiahli najväčší úspech a záujem u čitateľov.

K pôvodnému vydaniu Džumhurovej prvej knižky cestopisov Nekrolog jednoj čaršiji napísal predhovor možno pomerne prekvapivo známy bosniansky spisovateľ, držiteľ Nobelovej ceny za literatúru (za svoje dielo Most na Drine) Ivo Andrić. O to viac, že to bol jediný Andrićov predhovor k akejkoľvek napísanej knihe. To samotné predznamenávalo veľkého autora a jeho dielo. Pôvodne obsahovala zbierka 15 próz, z ktoých sa do Cestopisov dostalo 5. Hneď prvý príbeh Grad zelene brade (Mesto zelenej brady) predznamenáva, kde stojí Džumhur ako cestopisec a ukazuje, čo znamená stáť presne na pomedzí dvoch cestopiseckých svetov, toho pôvodného, klasického na jednej strane a sveta moderného, s novými autorskými postupmi, na strane druhej. V tomto príbehu sa Džumhur dostáva prostredníctvom opisu jedného zážitku akoby len tak mimochodom k mestu Počitelj - čo je klasická bašta a odrazový mostík pre rozohranie príbehu v dielach významných bosnianskych cestopiscov. Malé mestečko na juhu Bosny na rieke Narente prekvapivo upútavalo literárnu pozornosť i takých literátov ako napríklad Iva Andrića či Aliju Isakovića. O nič nehovoriacom a napohľad nevýznamnom meste Počitelj písali i Ćamil Sijarić, Ivan Lovrenović a Jan Beran. Možno i preto sa k mestu náznakovito vrátil i Džumhur, potvrdiac tak svoje miesto na poli významných cestopiscov. Veľký priestor v Džumhurových prózach obsiahnutých vo výbere Nekrolog jednoj čaršiji dostávajú cestopisy z Turecka: Kasaba na granici, April na Sirkedžiju, Nekrolog jednoj čaršiji. Tak napríklad v cestopise Kasaba na granici (Mestečko na hranici) sa autor vracia k malému tureckému mestu Jedrena (Edrin), nachádzajúcemu sa na hraniciach s Bulharskom. Autor má k nemu vrúcnejší vzťah než k ostatným mestám - nie žeby ho k nemu pojila „skutočná“ spomienka na prípadný život v ňom, ale - o Edrine v historických súvislostiach musel Džumhur hovoriť na svojich maturitách, kde to bola jedna z maturitných otázok.

Zaujímavé je, že niektoré prózy obsahujú len opis jednej jedinej ulice (napr. April na Sirkedžiju), čo dáva tušiť, že autor je puntičkár a perfekcionista. A skutočne je tomu tak, Džumhur sa dokáže vnoriť do čistého opisu čo i len ulice s takou vervou a zanietením, že jeho podrobné líčenia priestoru sú častokrát hlboko precízne a beznádejne vyčerpávajúce. To sa však deje nielen pri jeho opise priestorov - miest a ulíc, ale taktiež pri opise a zaznamenávaní udalostí, osôb a vecí. A to aj vtedy, keď nie je jasné, o aký priestor sa jedná - tak je tomu i v príbehu Putovanje po besmislu (Nezmyselné cestovanie), kedy človek aj pri podrobnom opise nie je schopný rozpoznať, že sa jedná o teritórium Saudskej Arábie.

Ďalšie dva výbery v zbierke Putopisi, Pisma iz Azije a Pisma iz Afrike (obsahujúcich spolu na 15 próz) sa uberajú v časopriestore a mantineloch podľa svojho názvu, pričom kvalitatívne sa určite približujú k cestopisom z Nekrológu. Poslednú časť Cestopisov tvorí zbierka Hodoljublja, kde možno nájsť 11 príbehov z ciest po Francúzsku a Španielsku. Tie už naznačujú menší posun v opisnosti a hĺbke autorovho záujmu oproti jeho predchádzajúcim dielam.

Cestopisné prózy Zuka Džumhura sú znova a znova vydávané a stále majú čo povedať, veď pre mnohých sú miesta autorom navštívené navždy nedosiahnuteľnými destináciami, ku ktorým sa tak môžu dostať aspoň sprostredkovane. A to že z Džumhurových próz dýcha láskavá realita a tiež dojímavá tajuplnosť, tak potvrdzuje jeho dlhodobú obľúbenosť u čitateľov, ktorí sa veľmi radi k jeho dielam aj po rokoch vracajú.

 

Ohodnoťte knihu

0%

Hlasovalo 124 čtenářů.

Diskuse

Vložil: sandre, 07.09.2005 19:02
Džumhur, Zuko Zulfikar: Putopisi
imali sta o knjigi PUTPIS ZA LEKTIRU,AKO MOZE ODMAH ODGOVOR??????
Vložit nový příspěvek do diskuse
Vaše jméno:
E-mail:
Text příspěvku:
Kontrolní otázka: Kolik je prstů na jedné ruce
Kontrolní otázka slouží k ochraně proti vkládání diskusních příspěvků roboty.

Více k článku

související články

56%čtenáři

zhlédnuto 3022x

Inzerce
Inzerce