Biljana Plavšić, nar. 7. júla 1930 v Tuzle. Bola členkou Srbskej demokratickej strany (SDS), ako prvá žena v Bosne a Hercegovine sa stala členkou Vlády Bosny a Hercegoviny (18. 11. 1990 - apríl 1992). V čase od 28. 2. 1992 do 12. 5. 1992 bola jedným z dvoch úradujúcich prezidentov Srbskej republiky (RS) v Bosne a Hercegovine. Neskôr sa stala členkou vlády (trojčlenného vedenia) v RS. 30. novembra 1992 sa stala zároveň členkou Najvyššieho velenia ozbrojených síl. Vo vysokých politických funkciách sa držala až do júla 1997, kedy bola odvolaná z úradu prezidenta RS. Je jednou z osôb najviac zodpovedných za srbské masakre počas vojny v Bosne (1992-1995), ktoré páchali prosrbské vojenské i polovojenské oddiely. Jej najbližšími spolupracovníkmi boli vojnoví zločinci Radovan Karadžić, Ratko Mladić, Fikret Avdić, Momčilo Krajišnik a ďalší. Vojnový tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) so sídlom v Haagu ju obvinil za zodpovednosť na genocíde proti nesrbskému obyvateľstvu počas vojny v Bosne a Hercegovine. S tribunálom začala dobrovoľne na svojom prípade spolupracovať v roku 2001. Ten ju však napriek tomu odsúdil na 11 rokov väzenia. Trest si odpykáva od 26. júna 2003 v štátnej väznici Hinseberg vo švédskom meste Örebro.

Na literárnu dráhu sa dala počas výkonu trestu v roku 2004, kedy začala písať svoje pamäti. V roku 2005 jej zásluhou blízkeho spolupracovníka a kamaráta, súčasného aktívneho bosnianskeho sociálnodemokratického politika Milorada Dodika, vyšiel prvý diel svojich obhajujúcich memoárov pod názvom Svedočim (Vypovedám, Trioprint Banja Luka, 2005), ktoré zachytávajú prvé mesiace vojnového konfliktu v Bosne v roku 1992. Túto lastovičku by mali podľa predpokladu v najbližších rokoch doplniť ešte dva - tri ďalšie diely.