Outsider na pokračovanie
Balla: De la Cruz

Outsider na pokračovanie

S prozaikom Ballom sa na slovenskej knižnej literárnej scéne stretávame už celých desať rokov: Leptokaria, Outsideria, Gravidita, Tichý kút, Unglik a najnovšie De la Cruz – šesť kníh a stále ten istý Balla.

S prozaikom Ballom sa na slovenskej knižnej literárnej scéne stretávame už celých desať rokov. Leptokaria, Outsideria, Gravidita, Tichý kút, Unglik a najnovšie De la Cruz – šesť kníh a stále ten istý Balla. Aj keď čoraz exkluzívnejší – a stále menej zaujímavý. Alebo povedané inak: síce osobitý a vyhranený, no dnes lákavý už len pre pár vyvolených/ zainteresovaných/ čitateľsky zdatných. Pre mňa osobne hráč na jednu strunu, ktorou je ustavičné vypäté a chronické rozpisovanie pocitov životnej absurdity, nezmyselnosti, samoty a odcudzenia. Skepsa a nihilizmus v plnom nasadení, egoizmus a individualizmus v prvej línii. 

Autor s vypísaným rukopisom
Je pritom očividné, že za desať rokov si Balla vypísal svoj rukopis, takže sa stal ľahko identifikovateľným a vlastne aj nezameniteľným. Zrejmé je však tiež to, že mu chýba otvorenosť voči zmene. Balla je solitérom, ktorý sa už kdesi na začiatku utvrdil v tom, ako a o čom chce písať a doteraz tak robí. Časom síce čo-to stratil na výbušnosti a pridal na beztak silnej rezignácii, ale zvolená maniera sa stala manierou na druhú a všetky súvisiace pózy, štylizácie, afekty a efekty stálou veličinou. Opakovane je epigónom svojich filozofických a literárnych vzorov, občas dokonca epigónom seba samého. Je preto zbytočné uvádzať konštatovania o neprítomnosti harmónie a pozitívneho obsahu a prevahe negativizmu a chaosu. U Ballu sa všetko vracia a len ťažko sa dá povedať, že v novej podobe. Ballove poviedky sú skrátka a dobre tkané na jednom brde – od prvej zbierky až po aktuálnu šiestu.

Detailný výskum prázdnoty
V knihe De la Cruz ide znova o „detailný, precízny a predovšetkým poctivý výskum prázdnoty a nezmyselnosti bytia“. V hlavnej úlohe je opäť „problematický život, ktorý si žil zle, žiješ zle a zle sa ti žil a žije“; život, ktorý „plynie sám od seba, sám zo seba a sám za seba“. Dlhšie poviedkové texty sa v nej striedajú len s akýmisi kostrami príbehov. Sú to akoby iba úlomky a fragmenty – pár riadkov, jedna, maximálne dve strany, bernhardovské znepokojivé dlhé vety na jeden výdych. Torzovité výpovede odlišnej hodnoty však ukazujú jedno: že na malej ploche sa Ballovi celkom darí – uchopiť, vyhmatnúť viac alebo menej zaujímavý moment, vyjadriť pozorovanie. Niekedy sa obmedzí na popis javu (či presnejšie prepis krčmových rečí), inokedy je mu pozorovaná skutočnosť podnetom na filozofujúcu úvahu alebo zovšeobecňujúci výrok. A tak si občas zafilozofuje a vysloví ponaučenie. V širšie vystavaných poviedkach, ktoré však rozsahom stále ostávajú iba na úrovni krátkych textov, sa prednostne zameriava na vzťahové (partnerské, rodinné) problémy. Sú to vzťahy poznačené osobnými zlyhaniami a vzájomným nepochopením. Táto schéma je súčasťou sveta, ktorý človeku nedopraje kúsok malého osobného šťastia, ale o šťastí je zbytočné hovoriť: jeho „definitívna absencia“  je postavám viac než jasná, takže im neostáva nič iné, než sa s daným faktom vyrovnať. 

Afekty a frustrácie
Realita sveta Ballových próz je založená na afektovanej introvertnosti frustrovaných postáv, ktoré nechcú riešiť žiadne globálne problémy. Stačí im ich vlastný malý svet, ktorý je i napriek svojej malosti zdrojom ťaživých existenciálnych (citových, erotických) problémov. Základným obmedzením je neschopnosť párového života. Kým v jednej z poviedok vyvoláva úzkosť iracionálne „to“,  v ďalších si na tieseň a depresiu vystačí Ballov sebastredný hrdina sám. Práve  zaujatie postáv vlastným ja spôsobuje, že Ballove poviedky nie sú nijako epicky robustné, skôr naopak, epicky oslabené, s prevahou strojenej analýzy vnútorných stavov. Azda jediný text, kde sa Balla dokázal uvoľniť zo svojej miestami až arogantnej pózy je síce takisto výstredná, no aspoň ironická mystifikačne dekadentná poviedka Smrť vo Vrútkach (hoci dojem z nej kazia dosť kostrbaté a nepodarené prirovnania a metafory). 

Rovnaké témy i postupy
Zbierka De la Cruz ukázala, že tak ako sa nezmenili Ballove úzke tematické rámce, ostali rovnaké aj jeho textové postupy. Imituje štylistiku filozofických traktátov, civilný výraz chápe ako priestor na vulgarizmy. Mení rozprávačské stratégie, prechádza od ja k my i k objektivizovanému rozprávaniu v  tretej osobe, pričom jeho rozprávač sa v textoch pohybuje nanajvýš suverénne. Je tým, kto rozprávanie ovláda a manipuluje, kladie otázky a zároveň dáva odpovede, spochybňuje protagonistov. Balla sa aj naďalej hrá a experimentuje, akurát že túžba dočítať jeho knižky je stále menšia. 

Recenze

Spisovatel:

Kniha:

Koloman Kertész Bagala, L. C. A., Levice, 2005.

Zařazení článku:

beletrie zahraniční

Jazyk:

Země:

Diskuse

Vložit nový příspěvek do diskuse

AnuLahtinen,

Myslím si, že si asi kúpim postupne všetky knižky, čo pán Balla napísal. Mne osobne stačilo vypočuť si na rádiu Devín čosi od neho... A kritik nenapíše pieseň - svätá pravda.

Hedonika,

Nemyslim si ze kostrbate a nepodarene metafory, len zbytocne vykreslovanie skutocnych osob z autorovho zivota, skusenosti alebo informacie sformulovane do nemyslim ze velmi pozitivnej verzii, napriek tomu som si objednala Cudzí, som zvedava na čo autor prisiel od roku 2005. Pani Kršakovu pozdravujem no nabuduce s formulovanim takehoto prispevku, nech najprv precita nieco od autora ktoreho tvorbu ma v umysle opisovat.

sharissimka,

no a dobre som tu prispela booze to je chaos

sharissimka,

ups to je diskusia k inej knihe no sak co haluz musi byt

sharissimka,

fuha tu je to huste xixi ale teraz seriozne podla mna kniha de la cruz je vybornym prikladom na fakt ze vsetko okolo nas je relativne nie som ziadny expert nemam ani osemnast ale mam rada literaturu. podla mna de la cruz nie je urcena pre vsetkych ludi mna ako sestnastrocneho cloveka trochu ubil ballov pohlad na svet uvedomila som si ze takyto svet dospelych je deprimujuci a vobec sa mi nechcelo deptat niektorymi poviedkami ale na druhej strane niektore myslienky ktore som tam nasla ... tak pan autor klobuk dole ale je pravda ze tie uzasne myslienky som nasla prave v tych kratkych poviedkach

kreken,

literatura je nanajvis subjektivna
to co je pre niekoho o nicom moze byt pre druheho zaujimave
z vasho clanku srsi arogancia, obmedzenost a mam pocit ze subjektivna uniformita

balla,

Ahoj, Maja.
Myslim, že si to vystihla dobre. Autor by mal mlčať. Veď aj mlčí. Alebo ty tak slepo veríš tým nickname-om? Autor by mal mlčať hlavne keď piše Kršáková. Autor by sa možno aj rád naučil písať: máš nejaký tip, ako na to? Poznáš nejakých autorov, ktorý písať vedia? Môžeš ich nejako komentovať? Prípadne sa opýtaj Kršákovej.

Maja,

Myslím, že to vystihla dobre. Autor nech mlčí a viac sa snaží. Možno sa naučí aj písať. S aroganciou si v literatúre nevystačí.

balla,

Kostrbate a nepodarene metafory... hm... chcete tymito tvrdeniami vyvolat dojem, ze aspon tentokrat ste, pani Krsakova, knihu citali? A to uz preco? Postoj ste mali predsa sformulovany uz davno vopred. Ale aj tak dakujem - keby bola vasa reakcia pozitivna, prepadol by som sa od hanby. Napriek mojej neuveritelnej arogancii.