Matton, Sylvie: Srebrenica, un génocide annoncé

Matton, Sylvie
Srebrenica, un génocide annoncé

recenze beletrie zahraniční

Z pohľadu čistej literárnej kritiky by snáď kniha miestami aj zaváňala snahou o získanie lacnej popularity, keďže téma je pomerne vhodným materiálom na zviditeľnovanie sa. Srebrenica, un génocide annoncé (Srebrenica, ohlásená genocída) je ďalším (nad)štandardným príspevkom do rozboru a štúdia celej témy, z takzvaného európskeho pohľadu.,

Ohlásená genocída
Sylvie Matton: Srebrenica, un génocide annoncé, Flammarion, Paris 2005, 431 s., ISBN 2080687905

Len nedávno sa na súdne stoly medzinárodného tribunálu v Haagu dostal veľký proces, kde proti sebe stoja dve nezávislé európske krajiny, v ktorom republika Bosna a Hercegovina obviňuje Srbsko a Čiernu Horu z vojnových zločinov počas vojny v Bosne 1992-1995. Ešte menej času prešlo odo dňa, kedy sa v Haagu definitívne uzavrel nekonečný proces vedený voči balkánskemu mäsiarovi, dnes už zosnulému Slobodanovi Miloševičovi. Obe tieto udalosti spolu úzko súvisia. Mementom, ktoré ich spája, je okrem iného predovšetkým svetovo smutne preslávený zlovestný pojem - Srebrenica.

Vo Francúzsku, ktoré väčšinou vždy stálo (v dobrom aj zlom) zo všetkých balkánskych krajín hlavne na srbskej strane, sa v minulom roku možno pomerne prekvapivo objavila štúdia francúzskej autorky, herečky a scenáristky Sylvie Matton Srebrenica, un génocide annoncé (Srebrenica, ohlásená genocída, Paríž 2005). Pomerne prekvapivo však nielen kôli vyššie spomenutému dôvodu, lež i z toho titulu, že autorka touto zbierkou esejí či skôr štúdií vstúpila na aj pre ňu do tej doby relatívne neznámu pôdu. Dá sa totiž povedať, že dovtedy bola Mattonová známa predovšetkým filmovo (námety, autorka scenárov), pokiaľ by sa dalo povedať, že bola známa aj knižne, tak predovšetkým ako celkom úspešný románopisec. Jej dva historické romány z umeleckého prostredia o väznených ženách sa celkom dobre predávajú a boli námetom práve pre filmové spracovanie. Spolu so svojim manželom sú vo Francúzsku známymi filmárskymi pojmami.

Zbierkou štúdií Srebrenica, un génocide annoncé (Srebrenica, ohlásená genocída) sa teda Sylvie Mattonová posunula podstatne do úlohy pozorovateľa a politického komentátora udalostí, ktoré sa odohrali na Balkáne pred zhruba desiatimi rokmi. Nie je náhodou, že táto publikácia vyšla práve na smutnú desaťročnicu, ktorou si nielen Srebrenica, ale celá Bosna a Hercegovina a ostatne aj celý svet pripomína toto desivé memento. Písal sa rok 1995, kedy už v Bosne dávno zúrila vojna, vyvolaná snahou krajiny získať svoju nezávislosť na rozpadajúcej sa posttitovskej Juhoslávii. Vtedy, približne od roku 1991, juhoslovanská (ale v podstate srbská) armáda za spolupráce rôznych paravojenských, či skôr čisto zločineckých bánd systematicky vyhladzovala nesrbské obyvateľstvo nielen v Bosne, ale napríklad aj v Chorvátsku. V roku 1995, po rozhodujúcom granátovom útoku juhoslovanskej armády na Srebrenicu 6. júla 1995 sa postupne táto dostala pod úplnú srbskú kontrolu, aby len 5 dní neskôr už generál Ratko Mladić mohol popoludní „hitlerovským spôsobom“ slávnostne vykročiť na víťaznú prechádzku mestom. Niekde v tej chvíli začala krížová cesta nesrbského obyvateľstva Srebrenice, na konci ktorej neostala snáď jediná rodina kompletná, a kde prebiehalo systematické brutálne vyvražďovanie obyvateľstva pod nemým a ustráchaným „dozorom“ a za výrazného prispenia holandskej vojenskej jednotky medzinárodných stabilizačných síl. Lebo práve tá slávnostne odovzdala Srbom na vyvraždenie takmer desaťtisíc obyvateľov, predovšetkým mužov všetkých vekových kategórií (deti nevynímajúc), ktorí sa v poslednej nádeji prišli ukryť na jej vojenskú základňu.

Všetky tieto udalosti sa snaží vo svojich štúdiách reflektovať autorka Sylvie Matton, pochopiteľne pridávajúc svoj vlastný, pomerne triezvy názor. Ten je v plnom súlade s názvom knihy, ktorý si zvolila. Skutočne, slovné spojenie "Srebrenica, ohlásená genocída" definitívne a vyčerpávajúco charakterizuje, o čom celá jej kniha vlastne je - o pripravovanej genocíde, ktorú sa z pohľadu európskeho spoločenstva dalo veľmi skoro uvidieť a dešifrovať, no a takisto a hlavne urobiť opatrenia, aby jej bolo možné predísť. Jedna vec je aj v tejto zbierke analýz a štúdií len bezbreho opakovaná, tak ako je opakovaná neustále dokola aj inými, a sice že za všetko môže mohutná a zbytočne byrokratická európska administratívno-politická aparatúra. K tomu zrejme nie je potrebný pravdepodobne žiaden komentár, keďže ide o čiastočne pravdivý pohľad (nemožno zabúdať na čisto balkánsko-juhoslovanské súvislosti), na ktorom sa však len minimálne môžu diať zmeny a posuny, keďže i za tie roky a po mnohých skúsenostiach s najrôznejšími európskymi i celosvetovými vojnovými konfliktami sa uvedený ťažkopádny európsky mechanizmus nepohýna príliš dopredu.

Politická glosátorka Mattonová vo svojej knihe obsiahlo spomína viacero mien, ktoré sa výrazným spôsobom zaslúžili i „zaslúžili“ o srebrenický masaker. Pochopiteľne, ani Mattonová, tak ako snáď žiaden triezvo uvažujúci jedinec z tejto planéty, nemôže nevidieť dve strany barikády, ktoré sa o zodpovednosť za spomínanú tragédiu takmer rovnakým spôsobom môžu podeliť: kým na jednej strane pôvodne prekvapivo, ale s odstupom času už práve predpokladane stojí vtedajší slimákovský európsky byrokratický aparát pod vlajkou OSN a jej predstaviteľov Butrusa Butrusa Gáliho a generálneho tajomníka Kofiho Annana, ktorí „za Európu“, hovoriac možno trošku nemiestne športovým žargónom „skórovali“, na strane druhej, tej inkvizítorskej srbskej, stojí známa trojica (štvorica) zastrešujúcich fašistických es: Miloševič, Karadžič, Mladič (Šešelj). Pochopiteľne, všetky tieto mená sú len tou formálnou identifikujúcou zložkou, konkrétnych mien zodpovedných za masaker v Srebrenici by sa našlo ešte určite na desiatky, stovky, ba možno aj tisíce.

Sylvie Mattonová však nepodáva len holé štúdie a fakty či spontánny výklad histórie, lež pridáva a pripája za chronologický výpočet udalostí aj dobové dokumenty a fotografie, navodzujúc tak atmosféru prítomnosti viacnásobného korpusu delikti. Totiž zámerom autorky nie je len hľadať dôkazy pre tézu o dostupnej možnosti zabrániť ohlásenej genocíde, ale tiež snaha o identifikáciu samotných symptómov, ktoré neskoršie udalosti výrazne signalizovali.

V skutočnosti však autorka napriek určite dobrému úmyslu nepriniesla svojimi rozbormi a pohľadmi na vec pre jej samotnú prapodstatu nič nové, a len už po niekoľký krát, ako mnohí iní pred ňou, lakonicky opakuje staré, smutné a bolestivé pravdy. Pochopiteľne, vo francúzskom prostredí prináša pomerne potrebný sumarizačný komplex štúdií ku obecnejším kapitolám z rozpadu Juhoslávie, avšak nejakým prílišným novátoským prístupom či významovou hodnotou určite jej publikácia nevyniká. Teda, pokiaľ neberieme do úvahy samotné načasovanie vydania knihy k už spomínanému desiatemu výročiu od srebrenickej tragédie. Aj tak však isté pozitívum tejto zbierke štúdií nemožno uprieť: pre všetkých históriechtivých zanietencov, či nádejných bádateľov a záujemcov z oblastí politológie a medzinárodných vzťahov môže vhodne doplniť relatívne obsiahlu zbierku dostupných publikácií na trhu, vyjadrujúcich sa k tejto téme. Pre všetkých, ktorí tieto udalosti majú ako sa hovorí „v malíčku“, je kniha skôr len istým opätovným pripomenutím a zhrnutím si udalostí chronicky známych a donekonečna, aj keď pravdivo a pomerne, lež miestami až nudne, objektívne opakovaných.

Z pohľadu čistej literárnej kritiky by snáď kniha miestami aj zaváňala snahou o získanie lacnej popularity, keďže téma je pomerne vhodným materiálom na zviditeľnovanie sa. Navyše, autorka nie je takpovediac „od fachu“ a tak sa dá zrejme aj pohodlne špekulovať o jej reálnom zámere pri písaní. Tak či onak, Srebrenica, un génocide annoncé (Srebrenica, ohlásená genocída) je ďalším (nad)štandardným príspevkom do rozboru a štúdia celej témy, z takzvaného európskeho pohľadu.

 

Ohodnoťte knihu

0%

Hlasovalo 75 čtenářů.

Diskuse

Vložil: martin, 08.07.2006 20:12
Matton, Sylvie: Srebrenica, un génocide annoncé
Nuž, názory na túto udalosť sa pravdepodobne budú líšiť podľa toho z akého uhlu k nim človek pristupuje. Ja sa snažím na celú vec nepozerať čiernobielo, aj keď asi som ovplyvnený svojim pôvodom. Tak, či onak, pán Janiš, ďakujem Vám za zaujímavú debatu.
Vložil: Viktor Janiš, 08.07.2006 02:42
Matton, Sylvie: Srebrenica, un génocide annoncé
V Žepě zabili Srbové kolem osmdesáti lidí (tedy z těch, co nahnali do těch padesáti autousů) + samozřejmě velitele Bosňáků Paliče. V Goražde žádnou čistku uspořádat nemohli, poněvadž ho nikdy nedobyli (jen jednou se jim podařilo proniknout až k prvnímu mostu přes Drinu, ale ustoupili po leteckých úderech... NATO).
Vložil: martin, 08.07.2006 00:16
Matton, Sylvie: Srebrenica, un génocide annoncé
Ja netvrdím, že zastrelenie vojnového zajatca nie je zločin, snažím sa len opísať pohľad tzv. druhej strany na udalosti spojené so Srebrenicou. Skutočne je však otázny pomer civilistov a vojakov zabitých po obsadení Srebrenice, keďže v meste bola dislokovaná 28.pechotná divízia armády BiH (napriek tomu,... že malo ísť o demilitarizovanú zónu) a moslimské úderné jednotky (veľmi podobné srbským škorpiónom) využívali mesto ako logistickú základňu pre výpady do okolitých srbských dedín (počas nich praktikovali prax "spálenej zeme," keď obyvateľstvo vyvraždili, napr. na pravoslávne vianoce v obci Kravica ukrižovali niekoľko mužov). Aj z týchto príčin pravdepodobne vyvierala túžba Srbov po pomste na Moslimoch zo Srebrenice. Napokon po obsadení mesta boli moslimské ženy a deti prevezené do oblasti pod kontrolou ich armády, muži boli zadržaní pod zámienkou zatknutia moslimských vojnových zločincov. Možno práve tu sa dá hľadať dôvod excesov, ktoré sa v Srebrenici udiali. Mimochodom, v ďalších moslimských enklávach (napr. Žepa, Goražde) podľa pozorovateľov k ničomu podobnému po obsadení Srbmi ako v Srebrenici nedošlo. Pred časom som na túto tému čítal zaujímavý článok, ktorý sa končil v duchu: "ak sa Moslimovia budú neustále vydávať za nevinné obete vojny a srbskej agresie, tak Srbi nikdy neuznajú ani tie zločiny, ktoré skutočne spáchali." Nezmyselné obviňovanie z genocídy a politicky motivovaný súd v Haagu nikdy nemôžu prispieť k vzájomnému pochopeniu oboch strán.
Vložil: Viktor Janiš, 02.07.2006 18:00
Matton, Sylvie: Srebrenica, un génocide annoncé
Vy jste se na ten odkaz ani nepodíval, že? Inu, zjevně máte jasno. Chováte se totiž jako typický popírač: snižujete počet obětí o polovinu (co že to podle Wikipedie dělají popírači? Inu: "numbers below 5,000, most often around 2,000 are typically cited") a ještě zpochybňujete, že šlo o civilisty (a... mimochodem: zastřelení zajatého vojáka vám tedy připadá košer?). Že šlo o genocidu, je zcela jednoznačné: "By seeking to eliminate a part of the Bosnian Muslims, the Bosnian Serb forces committed genocide. […] The Appeals Chamber states unequivocally that the law condemns, in appropriate terms, the deep and lasting injury inflicted, and calls the massacre at Srebrenica by its proper name: genocide." (ICTY 2004, para. 37). Jako studijní materiál bych vám doporučil jednu kapitolu z knihy "They Would Never Hurt a Fly" od Slavenky Drakuličové: třeba by se vám ze srbských zvěrstev konečně udělalo špatně.
Vložil: martin, 30.06.2006 20:17
Matton, Sylvie: Srebrenica, un génocide annoncé
Ja nepopieram, ze v Srebrenici došlo k popravám civilistov a že sa srbské jednotky dopustili vrážd na civilnom obyvateľstve. Otázkou však je či išlo o genocídu ako je definovaná podľa medzinárodného práva (tzv. konanie vedúce ku genocíde sa nepodarilo dokázať ani jednému obžalovanému v kauze Srebrenica)... a otázkou je aj počet obetí - neviem či práve wikipedia je reprezentatívny a relevantný zdroj (počet obetí sa líši v správe Červeného kríža, pozorovateľov medzinárodných inštitúcií, alebo napr. vyšetrovacej skupiny holandskej vlády). Otázkou taktiež je aké percento nájdených tiel patrí civilným obetiam a aké vojakom regulárnej moslimskej a srbskej armády.
Vložil: Viktor Janiš, 29.06.2006 23:25
Matton, Sylvie: Srebrenica, un génocide annoncé
A vy byste si zase měl prostudovat nějaké objektivní zdroje, Martine. Třeba wikipedia - tam udávají počet mrtvých na 8106 a všechny souvislosti. Jen tam i pasáž srbských revizionistech, kteří ten masakr bagatelizují. Třeba byste se poznal,... Martine.
Vložil: martin, 29.06.2006 19:36
Matton, Sylvie: Srebrenica, un génocide annoncé
autorovi recenzie by som odporucal prestudovat si okolnosti obsadenia srebrenice armadou bosenskych srbov a celkovo dejiny poslednej vojny v bosne. jeho ciernobiele vnimanie konfliktu uz davno nie je aktualne, a napokon podla viacerych relevantnych studii a aj vysledkov vysetrovania ICTY v bosne ani... v pripade srebrenice neprebiehala genocida (skor islo, ci ide o zneuzivanie tohto pojmu vsetkymi zucastnenymi bojujucimi stranami). udaj o desattisic mrtvych v srebrenici je taktiez pochybny a prekonany (tesne po obsadeni mesta srbmi sa hovorilo dokonca o 30 000 obetiach), v sirokom okoli srebrenice bolo doteraz najdenych okolo 4000 tiel z ktorych dost velka cast je pozostatkom bojov ktore tam prebiehali cele tri roky vojny. namiesto tisickrat opakovanej propagandy o srboch ako "genocide boys" by mal autor recenzie predovsetkym v jej uvode, uviest fakty o skutocnom priebehu obcianskej vojny v bosne a aj o vsetkych jej obetiach na moslimskej, chorvatskej ci srbskej strane.
Vložit nový příspěvek do diskuse
Vaše jméno:
E-mail:
Text příspěvku:
Kontrolní otázka: Kolik je prstů na jedné ruce
Kontrolní otázka slouží k ochraně proti vkládání diskusních příspěvků roboty.

Více k článku

54%čtenáři

zhlédnuto 2376x

Inzerce
Inzerce