Faletti, Giorgio: Io uccido

Faletti, Giorgio
Io uccido

recenze beletrie zahraniční

Tento literárny thriller sa po prvýkrát objavil na talianskom trhu v roku 2002 a stal sa na viac ako rok absolútnym bestsellerom v celom Taliansku.

Napínavý thriller s pohľadom do ľudskej duše
Giorgio Faletti: Io uccido, Baldini Castoldi Dalai, Milano 2004, 682 strán

Tento literárny thriller sa po prvýkrát objavil na talianskom trhu v roku 2002 a stal sa na viac ako rok absolútnym bestsellerom v celom Taliansku. Jeho autor, Giorgio Faletti, univerzitný profesor, sa okamžite prepracoval medzi špičku talianskych súčasných autorov, podľa niektorých literárnych kritikov, ako napríklad Antonia D'Orrica z denníka Corriere della Sera, sa stal dokonca najlepším a legendárnym talianskym spisovateľom. Román Io uccido, v preklade Ja zabíjam, sa môže hrdiť prívlastkom bestseller medzi thrillermi, pretože skutočne ponúka všetky atribúty, ktoré by mal moderný a dobre napísaný thriller obsahovať.

Dej tohto románu sa odohráva v Monte Carle, kde sa každoročne stretávajú najznámejšie osobnosti kultúrnej, politickej a športovej smotánky. Pohodlný život tunajšej spoločnosti však naruší zdesenie, keď na jednej z luxusných jácht zakotvených v prístave objavia mŕtvoly populárneho pretekára Formuly 1, ktorý sa zúčastnil Veľkej ceny Monaka a šachovej majsterky amerického pôvodu. Tieto vraždy sú však o to desivejšie, že obeť pretekára je doslova stiahnutá z kože. K prípadu prichádza monacký komisár Nicolas Hulot spolu so svojim kolegom Morrelim. Žiadne dôkazy ani indície, ktoré by ich mohli priviesť k možnému páchateľovi, však nenachádzajú. Keďže zavraždená Arijane Parkerová bola dcérou amerického generála, hrozí medzinárodný konflikt. Generál posiela do Monte Carla svojich ľudí a sám prichádza so svojou dcérou Helen, aby našiel vraha svojej najstaršej dcéry. Komisár Hulot sa so žiadosťou o pomoc obráti na svojho kamaráta Franka Ottobreho, Američana, ktorý pracoval pre FBI, ale po pracovnom úraze, ktorý takmer neprežil a po samovražde svojej manželky svoje pracovné miesto opustil. Po dlhom váhaní a prehováraní nakoniec prosbu komisára prijme a pomáha Hulotovi vyriešiť tento prípad.

Samotný vrah komunikuje s políciou prostredníctvom rádia, kde pravidelne vo večer vraždy zatelefonuje, aby oznámil mrazivú vetu: „Dnes večer budem zabíjať.“ Po tomto oznámení naživo do vysielania monackého DJa Jeana- Loupa Verdiera pustí úryvok skladby, ktorá má vždy nejakú súvislosť so zavraždenou obeťou. Indície sa však odhaľujú len ťažko. Obetí postupne pribúda, všetky spája skutočnosť, že sú mužského pohlavia a väčšinou cudzinci. Všetci sú zabití rovnakým spôsobom a stiahnutí z kože. Tlak na políciu narastá a polícia má veľký problém páchateľa objaviť. Komisár Hulot sa však nevzdáva a objaví indíciu na platni so skladbou, ktorú páchateľ použil pri vražde. Vyberie sa vyhľadať informácie do Aix-en-Provence, ale po odhalení vraha je zavraždený. Hlavnú úlohu vyšetrovateľa tak preberá Frank Ottobre, ktorému však znepríjemňuje život americký generál Parker. Po zavraždení poslednej obete však objaví vedľa tela dôkaz, ktorý ho po dôkladnej analýze privedie na stopu vraha a k šokujúcemu odhaleniu.

Okrem samotného príbehu, ktorý obsahuje všetky prvky výborného a napínavého kriminálneho thrillera, sa v deji sústreďujú myšlienky na vnútorné vnímanie a prežívanie hlavných hrdinov. V jednotlivých predeloch medzi kapitolami máme možnosť vniknúť do duše a myslenia samotného vraha, ktorého identitu ani minulosť nepoznáme a tým pádom sa jeho príbeh javí ako vysvetliteľný až na konci príbehu. Jeho morbídne myšlienky a skutky vyvolávajú v čitateľovi mrazenie, po rozuzlení ale dochádza k záveru, že za celou ozrutnosťou vrážd stojí ľudské utrpenie a túžba po pomste. Samotnou hlavnou motiváciou páchateľa je láska, láska, ktorá prekračuje hranice prirodzenosti a stáva sa nezdravou a nekontrolovateľnou vášňou, ktorá pohlcuje jeho myseľ, spútava jeho pocity a ovláda všetky jeho činy.

Príbeh vraha sa prekrýva s príbehmi a životnými osudmi ďalších hlavných, ale aj vedľajších postáv. Máme možnosť nahliadnuť do domácnosti komisára Hulota a sledovať ako sa on a jeho manželka vyrovnávajú so smrťou ich jediného syna. Kým komisár sa snaží zabudnúť v práci, jeho manželka žije v predstave, že ich syn je stále nažive a až po tragickej smrti svojho manžela objasní Frankovi, že si plne uvedomovala jeho stratu, rovnako ako si teraz uvedomuje stratu svojho milovaného manžela. Sledujeme aj príbehy pracovníkov monackého rádia, jeho riaditeľa, ale aj jednotlivých zamestnancov, moderátorov a DJov. Samozrejme, autor nemohol vynechať pohľad na hlavnú postavu Franka Ottobreho, muža, ktorého poznačila smrť jeho manželky, stal sa z neho introvert, ktorý si v Európe lieči dušu, ale nedokáže nájsť úľavu, spomína si na svoje dni s milovanou ženou, na úraz, po ktorom mu ostali jazvy na duši aj na tele. Až postupne sa s tým dokáže vyrovnať, a to vďaka svojej motivujúcej práci, a tiež vďaka prítomnosti Helen Parkerovej, ktorá ho nesmelo lieči svojou láskou. Helen v románe vystupuje ako jedna z vedľajších postáv, ale aj ona, ako väčšina postáv v tomto diele, v sebe nosí desivé tajomstvo svojej mladosti a to znásilňovanie vlastným otcom, s ktorým má syna Stuarta. Po týchto duševných útrapách sa len ťažko zbavuje puta strachu a pomaličky si hľadá cestu k Frankovi, mužovi, ktorý v nej opäť obnovil dôveru v mužské pokolenie.

Celkovo tento román poskytuje výborné analýzy ľudských vlastností, poskytuje pohľady do ľudskej duše a odkrýva jej tajomné zákutia. Výborne spája dve dejové línie, hlavnú, kriminálnu a vedľajšiu líniu, ktorá popisuje životné osudy jednotlivých postáv. Autor sa popasoval s tradičným americkým spisovateľským štýlom a zasadil ho do európskeho prostredia, kde mu pridal niekoľko tradičných európskych čŕt a poukázal na rôznorodosť americkej a európskej, zvlášť románskej kultúry. Dej je situovaný v príjemnom prostredí prímorského štátu a ponúka čitateľovi možnosť predstaviť si tento malý štátik so všetkými svojimi príjemnými aj ponurými miestečkami. Príbeh obsahuje veľké množstvo postáv, podáva dôveryhodný vyšetrovací postup polície a je príjemným spestrením literárnej scény s thrillermi. Ak sa čitateľ nezľakne toho, že táto kniha má takmer 700 strán a začíta sa do nej, určite si ju vychutná a bude mať príjemný a osviežujúci literárny zážitok. Tento román by som určite zaradila medzi knihy, ktoré sa po začítaní len ťažko pustia z ruky a čitateľa po celý čas zanechávajú v napätí a príjemnej naturálnej zvedavosti.

© Adéla Hrušovská

Ohodnoťte knihu

0%

Hlasovalo 74 čtenářů.

Diskuse

Vložil: Gavino Ruju, 18.05.2008 19:56
Faletti, Giorgio: Io uccido
Mila Adela, jsem velmi rad, ze se ti roman Io uccido libil. Ve vsem souhlasim s tvoji hezkou recenzi. Je to opravdu pekne cteni. Dovolim si skromne ctyri drobne poznamky. 1. Mozna nebylo od veci upozornit ceske, pripadne i slovenske, ctenare, ze Io uccido bylo jiz pred tremi lety prelozene... a vydane v Cesku. Giorgio Faletti, Ja vrazdim, Rybka Publishers, 2005, ISBN 808618286X, Preklad Alena Jichova 2. Snad stalo za to i upozornit na to, ze, po obrovskem uspechu romanu Io uccido (jen v Italii se prodalo vic nez 1.300.000 vytisku), Giorgio Faletti jiz napsal a vydal dalsi dva thrillery: Niente di vero, tranne gli occhi (2004) a Fuori da un evidente destino (2006). 3. Giorgio Faletti neni univerzitni profesor. Narodil se v roce 1950 a v Italii se tesil velke popularite daleko pred jeho spisovatelskym debytem. V osmdesatych a devadesatych letech se stal velice znamym jako telvizni komik. Potom zkusil i drahu zpevaka (umistil se na druhem miste v nejpopularnejsim italskem souteznim festivalu pisnicek v Sanremu v roce 1994) a autora pisnicek. Zahral si tez nekomicke role jako filmovy herec. Zda se, ze mu nic neni vice vzdalene nez univerzita. Kdyz se pustil do psani romanu Io uccido, zacal obchazet vydavatele s jeste nedopsanym rukopisem a, jak sam vypravi, nikdo ho nebral vazne. 4. Kdyz konecne nasel nakladatele, musel velmi rychle roman dopsat. To je mozna duvod, proc jsou v knize sem tam drobne nepresnosti, ba dokonce lehke trhliny v zapletce. Nejzajimavejsi je snad ta, pri ktere na samem konci knihy upadne hrdinovi pistole dolu ze strane a o nekolik stranek pozdeji se mu zazracne objevi opet v ruce. Srdecny pozdrav, Gavino Ruju
Vložit nový příspěvek do diskuse
Vaše jméno:
E-mail:
Text příspěvku:
Kontrolní otázka: Kolik je prstů na jedné ruce
Kontrolní otázka slouží k ochraně proti vkládání diskusních příspěvků roboty.

Více k článku

70%autor článku   54%čtenáři

zhlédnuto 2513x

katalogy

štítky k článku

Inzerce