Breiteig, Bjarte

Breiteig, Bjarte

portrét beletrie zahraniční

Bjarte Breiteig (*17. 3. 1974) pochádza z juhonórskeho mesta Kristiansand, momentálne však s manželkou a synom žije v Osle. Študoval fyziku na univerzite v Trondheime, avšak po zistení, že fyzika a exaktné vedy neposkytujú uspokojivé vysvetlenie skutočnosti

 

Bjarte Breiteig (*17. 3. 1974) pochádza z juhonórskeho mesta Kristiansand, momentálne však s manželkou a synom žije v Osle. Študoval fyziku na univerzite v Trondheime, avšak po zistení, že fyzika a exaktné vedy neposkytujú uspokojivé vysvetlenie skutočnosti ani nerobia svet lepším, prostredie exaktných vied opustil. Rozhodol sa venovať literatúre, na ktorej mu vyhovuje práve to, že nemusí a nesmie poskytovať odpovede. Písanie sa preňho stalo profesiou i výzvou. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke a naplno sa venuje synovi a tvorbe.

Breiteigovi doteraz vyšli tri zbierky poviedok. Debutoval v roku 1998 zbierkou Fantomsmerter, ktorá v týchto dňoch vychádza v českom preklade v nakladateľstve Doplněk pod názvom Fantomové bolesti. Ďalšími zbierkami sú Surrogater (Surogáty, 2000) a Folk har begynt å banke på (Ľudia začali klopať, 2006). Okrem vlastnej tvorby sa spolupodieľal aj na redigovaní antológie Levende om døden (Živí o smrti, 2004), v ktorej tiež bola uverejnená jedna z jeho poviedok. Bol tiež členom literárnej rady Nórskeho zväzu spisovateľov.

Bjarte Breiteig sa venuje výhradne poviedkovej tvorbe. Hoci kedysi písal aj básne, nepovažuje ich za umelecky pozoruhodné a v jeho profesionálnej tvorbe sa poézia nenachádza. Vyhýba sa tiež písaniu románov a ako sám tvrdí, hlavným dôvodom je spôsob jeho tvorby, založený na neustálom prepisovaní. Existujú až desiatky verzií jeho poviedok, ktoré vznikajú preformulovávaním, nahrádzaním postáv, pozmenením východiskovej situácie. Výsledná poviedka sa takto pôvodne zamýšľanej ani vôbec nemusí podobať. Pri románovej tvorbe by bol takýto literárny postup nerealizovateľný – respektíve pri takomto literárnom postupe je nerealizovateľná tvorba románu.

Bjarte Breiteig je často označovaný ako nástupca nórskeho dnes už klasika Kjella Askildsena. Breiteig sám to považuje za česť a Askildsenovi priznáva významné miesto v nórskom literárnom kontexte. Medzi jeho ďalšie literárne vzory patrí Tarjei VesaasTor Ulven, z literatúry európskej obdivuje napríklad Franza Kafku. Má rád literatúru, ktorá mu akoby kladie odpor. I sám ako autor sa vyjadruje, že uprednostňuje aktívneho čitateľa, takého, ktorý na tvorbe príbehu spolupracuje a pre ktorého príbeh nekončí dočítaním. Okrem literatúry ho v tvorbe najviac ovplyvňuje klasická hudba, konkrétne J. S. Bach či Gustav Mahler.

Za svoje dielo Breiteig získal niekoľko literárnych cien, medzi inými napríklad Debutantskú cenu nakladateľstva Aschehoug (1998) za zbierku Fantómové bolesti či Cenu mladých kritikov (2007) za najnovšiu zbierku Ľudia začali klopať.

 

© Eva Lavríková

Diskuse

Vložit nový příspěvek do diskuse
Vaše jméno:
E-mail:
Text příspěvku:
Kontrolní otázka: Kolik je prstů na jedné ruce
Kontrolní otázka slouží k ochraně proti vkládání diskusních příspěvků roboty.

Více k článku

související články

zhlédnuto 3236x

Inzerce