Kalynec, Irina

Kalynec, Irina

portrét beletrie zahraniční

V týchto dňoch sa dozvedáme, že vo Ľvove zomrela spisovateľka-disidentka Iryna Kalynec (1940–2012)... V ukrajinskom disente boli mnohí poprední spisovatelia, novinári, vedci. Po krátkom období „chruščovovského odmäku“ prišla nová vlna prenasledovania ukrajinskej inteligencie. Mnohí v tom čase končia vo väzení. Medzi nimi sa ocitli aj manželia Iryna Kalynec a Ihor Kalynec.

 

Odišla spisovateľka-disidentka Iryna Kalynec

Náš čitateľ vie toho veľmi málo o ukrajinskom disente. Boli v ňom mnohí poprední ukrajinskí spisovatelia, novinári, vedci. Po krátkom období „chruščovovského odmäku“ prišla nová vlna prenasledovania ukrajinskej inteligencie. Mnohí v tom čase končia vo väzení. Spomenieme aspoň niekoľkých – I. Svitlyčnyj, J. Sverstjuk, J. Badzjo, V. Čornovil, bratia Horyňovi, V. Stus, V. Zacharčenko, V. Ruban, T. Meľnyčuk, V. Marčenko, O. Berdnyk, M. Rudenko a mohli by sme pokračovať. Medzi nimi sa ocitli aj manželia Iryna Kalynec a Ihor Kalynec.

V týchto dňoch sa dozvedáme, že spisovateľka-disidentka Iryna Kalynec (6.12.1940–31.7. 2012) vo Ľvove zomrela.

Po skončení Ľvovskej univerzity prednášala I. Kalynec ukrajinský jazyk a literatúru na Polytechnickom inštitúte vo Ľvove. Počas brežnevovských reperésií otvorene protestovala proti takýmto spôsobom likvidácie ukrajinskej inteligencie. A dôsledok? Uvoľnili ju z práce. Neskôr pracuje ako tkáčka. Podpisuje sa pod množstvo protestov proti uväzneniu Valentyna Moroza (ukrajinský historik, politický väzeň, disident, autor vyše 30 kníh). V januári 1972 bola uväznená za „protisovietsku agitáciu a propagandu“. Rozsudok znel: 6 rokov v tábore prísneho režimu a 3 roky na zaslaní. O pol roka taký istý osud stihol aj jej manžela – básnika a literárneho vedca Ihora Kalynca.

V literatúre sa venovala poézii, próze, publicistike a literárnej vede. Základné básnické diela sa dostali do výberu Poeziji (1991, Poézie) v New Yorku. Z ďalších jej zbierok poézie treba spomenúť – Lisovyj Nykyfor (Lesný Nikifor), Doroha vyhnannja (Cesta vyhnanstva), Kriz kamiň (Cez kameň), Ostannja z plakaľnyc (Posledná z plačiek), Tyrsoju v poli (Kavyľom v poli). V roku 1965 Irena Kalynec vydáva knihu básní Šljub z polynom (Sobáš s palinou), ktorá je vlastne doplnené newyorské vydanie. Vo svojej tvorbe sa venovala aj detskej literatúre: Leleka i Čorna Chmara (Bocian a Čierne Mračno), Kazky ihraškovoho telefonu (Rozprávky hračkárskeho telefónu). Je autorkou historického detektívneho románu Vbyvstvo tysjačolitňoji davnosti (Vražda spred tisícich rokov), monografie Studiji nad Slovom o polku Ihorevim (Štúdie o Slove o pluku Igorovom), Zahadky chreščennja Ukrajiny-Rusy (Záhady krstu Ukrajiny-Rusi), vedecké práce Taras Ševčenko i sv. Avhustyn (Taras Ševčenko a sv. Augustín), Blyzke daleke (Blízke vzdialené).

Básnik, novinár, disident Mychajlo Osadčyj (1936–1994) napísal svojho času o tvorbe Iryny Kalynec, že umelecký svet jej poézie má osobitú dimenziu. Existenčné aspekty tohto sveta v pestrofarebnej svojej palete, na prvý pohľad, spája to, čo v básnickom slove sa spojiť nedá, teda, spája „umeleckú krv“ s otvorenou zaangažovanosťou politických ideí.

 

© Ivan Jackanin

Diskuse

Vložit nový příspěvek do diskuse
Vaše jméno:
E-mail:
Text příspěvku:
Kontrolní otázka: Kolik je prstů na jedné ruce
Kontrolní otázka slouží k ochraně proti vkládání diskusních příspěvků roboty.

Více k článku

související články

zhlédnuto 1857x

Inzerce
Inzerce