Skovoroda, Hryhorij

Skovoroda, Hryhorij

portrét filozofie

Loni uplynulo 290 let od narození zřejmě nejvýznamnějšího ukrajinského filozofa a zároveň spisovatele a myslitele Hryhorije Skovorody (1722–1794). Jeho dílo nabývá na nezvyklé aktuálnosti zvláště v současném „krizovém“ světě.

Hryhorij Skovoroda v českom a slovenskom povedomí

Nedávno sa v hlavnom meste Ukrajiny Kyjeve uskutočnilo medzinárodné fórum pod názvom Hryhorij Skovoroda – ako znamenie času, ktoré bolo venované 290. výročiu narodenia tohoto významného ukrajinského filozofa a básnika. V súčasnosti, keď čoraz nastojčivejšie sa ozývajú hlasy a varovania v súvislosti s krízovými javmi v spoločnosti, ktoré sú späté s duchovnosťou a morálkou, vyvstáva potreba výchovy na zásadách učenia Hryhorija Savyča Skovorody (1722–1794), ktoré sa zakladajú na ľudovej a kresťanskej morálke. Systém myslenia Skovorody je až na počudovanie veľmi aktuálny aj dnes.

Pri oboznamovaní sa s jeho životom máme pred sebou Hryhorija Savyča Skovorodu ako legendu, mýtus, ako postavu z rozprávky o pútnikovi. Život a činnosť Skovorodu vyvoláva údiv, a to najmä pri súčasnom chápaní istých etických kategórií. Čo je zaujímavé a svojrázne u H. Skovorodu? Povedal o svete a človekovi to, čo nepovedali iní. Jeho slová sa nerozchádzali s činmi, lebo žil tak, ako učil. Takýmto spôsobom preniesol tento ukrajinský mysliteľ problém filozofie do sféry etiky. Študoval na Kyjevskej akadémii Petra Mohylu, ktorá od 17. storočia bola najväčším vzdelávacím centrom v slovanskom svete. V rokoch 1745–1750 cestoval po Európe. Podarilo sa mu navštíviť napríklad Bratislavu a ostatné okolité mestá. Za svojho života nemohol nič uverejniť. Jeho Charkovské bájky vyšli v roku 1837 a básnická zbierka Záhrada nábožných piesní v roku 1861. Skovoroda preložil niektoré spisy Plutarcha, Ciceróna, Horácia, Ovídia. V Kyjevskej akadémii získal vedomosti z teórie poetiky a praktické návyky veršovania.

Ak chceme rozumieť tvorbe H. Skovorodu, musíme mať na zreteli aj situáciu, ktorá existovala na Ukrajine v tom čase. Ukrajinské kozáctvo bolo v očiach ruského impéria nežiaduce. V roku 1764 cárovná Katarína II. zrušila úrad heťmana, ktorý stál na čele Ukrajiny. Neskôr zbúrala stredisko kozáckych vojenských síl, tzv. Záporožskú Sič. Nastáva postupné odnárodňovanie inteligencie. Originalita Skovorodu spočíva v tom, že básnik literárne poznanie vtesnal do vlastného mysliteľského systému, a tým jeho poézia dostáva univerzálny pohľad na svet a človeka. Pri pohľade na Skovorodove bájky vidíme, že spisovateľ vytvoril celý rad vlastných, originálnych sujetov, ktoré nenájdeme u nijakého autora bájok. V 70.–80. rokoch 18. storočia Hryhorij Skovoroda píše svoje filozofické práce, prostredníctvom ktorých zisťujeme ešte jeden fenomén. Základom jeho vlastných filozofických teórií bola nielen znalosť teórií antických mysliteľov a západoeurópskych filozofov, ale aj životná skúsenosť jeho vlastného národa. Celý život Skovoroda utekal pred tým, čo by ho mohlo obmedzovať, zväzovať jeho ducha, jeho slobodu.

Zaujímavé je sledovať, akými cestami sa dostaval jeho duchovný odkaz k českému a slovenskému čitateľovi. Hneď v úvode treba podčiarknuť, že Hryhorij Skovoroda bol viac známy medzi českou inteligenciou, v českom kontexte. K poznaniu života diela Skovorody tu dochádzalo aj prostredníctvom ruských vydaní a neveľkých publikácií v nemeckom jazyku. V roku 1983 pražské vydavateľstvo Vyšehrad vydalo výber básní, filozofických traktátov a korešpondencie Hryhorija Skovorody pod názvom Rozmluva o moudrosti (texty vybrala, zostavila predslov napísala Zina Genyk-Berezovská, autori prekladu Františka SokolováIlona Páclová). Toto vydanie sa usilovalo nadviazať na pražský obdiv Skovorody v medzivojnovom období vďaka ukrajinskému historikovi Dmytrovi Čyževskému. Ako pripomína Světla Mathauserová vo vydaní Hryhorij Skovoroda, učitel života (1722–1794), ktoré vyšlo vo vydavateľstve IRIAN v roku 1994 (texty vybrala preložila Dagmar Dvořáková), základný význam v tomto prípade mala Čyževského prednáška v Ukrajinskej historicko-filozofickej spoločnosti v Prahe, v ktorej autor poukázal na podobnosť Hryhorija Skovorody a nemeckých mystikov 16.–17. stor., najmä Jakoba Böhme a Angela Silesia. V predslove Myslitelský a básnický odkaz Hryhorije Skovorody k českému výberu Rozmluva o moudrosti česká ukrajinistka Zina Genyk-Berezovská všíma si aj vzťahu J. A. Komenský a H. S. Skovoroda, keď píše: „Komenského a Skovorodu dělí celé století, v bezprostřední motivaci jejich poutnického osudu je zásadní rozdíl, a přece jsou mnohé jejich teze spjaty rozlehlou klenbou barokní epochy, pod níž se slily rozmanité duchovní proudy v syntetickou jednotu. Nemůžeme s určitostí říci, zda Skovoroda Komenského četl. Je pravděpodobné, že Komenský patřil do obsahu výuky v Kyjevské akademii, kde Skovoroda studoval, ale mezi množstvím filozofických a literárních jmen, vyskytujících se v jeho textech, se s Komenským nesetkáváme. Zato kolik společných myšlenek a témat lze u obou autorů najít.“

Vráťme sa však ešte do medzivojnového obdobia. Články, ktoré sa v tom čase objavovali v českých periodikách, dostavali sa aj na Slovensko a aj takýmto spôsobom sa mohla slovenská inteligencia zoznámiť s tvorbou Skovorody. Napríklad v časopise Pedagogické rozhledy (38, 1928) vychádza článok M. Liščoty, ktorý približuje pedagogické pohľady ukrajinského filozofa, ktoré sú späté s jeho chápaním etiky. Ďalšie články a recenzie môžeme stretnúť v českých časopisoch Vyšehrad (6, 1893; 7,1894) a Slavia (5, 1926/27; 13, 1934/35). V 30. rokoch 20. storočia ukrajinský spisovateľ Leonid Mosendz (1897–1948) v Bratyslavskom visnyku (č. 1, marec 1933, s. 4–8) uverejnil poviedku Minerva, v ktorej opísal pobyt H. Skovorodu na Slovensku.

Slovenský čitateľ sa mohol čo to dozvedieť o Skovorodovi prostredníctvom umeleckého prekladu. V roku 1974 v bratislavskom vydavateľstve Tatran vyšiel výber poézie Pavla Tyčyny (1891–1967) pod názvom Zlatý hlahol v preklade Mariána HevešihoJána Zambora, v ktorom sa nachádza aj úryvok z Tyčynovej poetickej symfónie Skovoroda. Trnavský evanjelický kalendár za rok 1985 zoznamuje svoju pospolitosť s ukážkami filozofických úvah a literárnou tvorbou H. Skovorodu v preklade Pavla Gabriša. V roku 1996 slovenský Literárny týždenník publikuje bájky, aforizmy a medailón o Skovorodovi pod názvom Podobaj sa palme. Noviny Slovo (23.1.–29.1.2002 uverejňujú príspevok ukrajinistu Mikuláša Nevrlého Ukrajinský Sokrates („Skovorodova humanistická filozofia, demokratizmus a odpor k scholastike inšpirovali zakladateľa modernej ukrajinskej literatúry Ivana P. Kotľarevského, činnosť ilegálneho slovianofilského Cyrilo-metodského bratstva na Ukrajine (1845–1847), dielo Tarasa H. Ševčenka a ďalších pokolení literátov a vzdelancov. Skovorodova filozofia bola a je inšpirujúca svojím praktickým, t.j. etickým a sociálnym charakterom, čo ju stavia na jedno z popredných miest v dejinách slovanskej filozofie“). Ukrajinista, akademik Národnej akadémie vied Ukrajiny M. Nevrlý má veľkú zásluhu pri vnášaní vedomosti o Skovorodovi do slovenského povedomie. V tejto súvislosti nemožno opomenúť udalosť, ktorá sa uskutočnila 8. októbra 2003 v Bratislave, keď na Pánskej ulici č. 26 bola odhalená pamätná tabuľa H. Skovorodovi, ktorá pripomína jeho pobyt na Slovensku.

V decembri 2022 bude si Ukrajina pripomínať 300. výročie narodenia H. Skovorody. Zdalo by sa, že ešte je dosť času, lenže na nedávnom fóre v Kyjeve bol predstavený projekt Hryhorij Skovoroda – 300, ktorý napríklad počíta s tým, že v Kyjeve bude otvorené Štátne literárno-memoriálne múzeum H. S. Skovorody, vyjde úplne akademické vydanie jeho diel a uskutoční sa celý rad iných podujatí na miestach, ktoré sú späté so životom a dielom filozofa. Odzneli tu aj úvahy o tom, akým spôsobom priblížiť myšlienky H. Skovorody súčasnej mladej generácii, aby boli pre ňu nielen zaujímavé, ale aj podnetné, inšpiratívne.

© Ivan Jackanin

Diskuse

Vložit nový příspěvek do diskuse
Vaše jméno:
E-mail:
Text příspěvku:
Kontrolní otázka: Kolik je prstů na jedné ruce
Kontrolní otázka slouží k ochraně proti vkládání diskusních příspěvků roboty.

Více k článku

zhlédnuto 2055x

Inzerce
Inzerce