Kidruk, Maksym: Bot

Kidruk, Maksym
Bot

recenze krimi

Tí, ktorí sa už s menom Maksyma Kidruka stretli, ho poznajú ako známeho cestovateľa, ktorý svoje zážitky ponúka čitateľom vo svojich knihách. Po šiestich cestopisoch ale tentokrát mladý ukrajinský autor prináša na ukrajinskú literárnu scénu svieži vietor v podobe prvého ukrajinského technotrileru s názvom Bot. Kniha je novým žánrom v ukrajinskej (a zrejme aj v slovanskej) literatúre.

Prvý ukrajinský technotriler
Maksym Kidruk: Bot. Klub simejnoho dozvillja, Charkiv, 2012, 484 s.

Tí, ktorí sa už s menom Maksyma Kidruka stretli, ho poznajú ako známeho cestovateľa, ktorý svoje zážitky ponúka čitateľom vo svojich knihách. Po šiestich cestopisoch ale tentokrát mladý autor prináša na ukrajinskú literárnu scénu svieži vietor v podobe prvého ukrajinského technotrileru s názvom Bot. Kniha je novým žánrom v ukrajinskej (a zrejme aj v slovanskej) literatúre. Mnohí čitatelia a verejnosť si k pojmu technotriler automaticky priradia vedecko-fantastické prvky. Sám autor sa však bráni porovnávaniu, či nebodaj stotožneniu svojej knihy práve so žánrom sci-fi. Všetko to, čo opisuje vo svojom bestselleri sú totiž reálne a dostupné technológie, ktorými ľudstvo momentálne disponuje (nanoroboty, technológia Stealth, vojenská technika, atď.), žiadne fiktívne a neexistujúce vynálezy budúcnosti v diele nenájdeme.

Dej sa odohráva na púšti Atakama, kam prichádza na pozvanie svojho bývalého zamestnávateľa Tymur Koršak − mladý kyjevský programátor, ktorý vytvára botov (počítačový program, ktorý kopíruje správanie človeka) do počítačových hier. Tymurovi je ale jasné, že na takom odľahlom mieste a za plat, ktorý mu ponúkli, sa bude zaoberať niečím úplne iným ako sú počítačoví boti. Hlavný hrdina musí spolu s ostatnými členmi medzinárodnej vedeckej skupiny čeliť nástrahám nanotechnológie, ktorá ohrozuje ľudstvo. A hoci autor stavia do centra pozornosti práve nanotechnológie a technogénne katastrofy, a v knihe je množstvo technických pojmov, knihu pochopí podľa jeho slov, každý, kto má ukončene aspoň štyri triedy základnej školy. Koniec koncov, svedčí o tom aj fakt, že kniha sa na Ukrajine teší veľkej popularite ako u mladých, tak aj starých, chlapcov aj dievčat. Dôkazom je aj to, že Bot sa umiestnil v najznámejšej sieti kníhkupectiev „JE“ (Є) na Ukrajine na druhej priečke z hľadiska predajnosti, a to len za dva týždne, keď sa tam prepracoval z pôvodného 16. miesta v rebríčku nasadených noviniek.

Mladý kyjevský spisovateľ disponuje na svoj vek ohromným množstvom informácií a vedomostí a nebojí sa o to podeliť s čitateľom. Objektívne treba priznať, že niektoré pasáže v knihe sú možno zbytočne rozsiahle, ale to je spôsobené len tým, že kniha je písaná mimoriadne záživne a jej dej čitateľa vtiahne natoľko, že má chuť jednoducho preskočiť niektoré vysvetľujúce pasáže a nechať sa vtiahnuť naspäť do víru udalostí. Už prvá kapitola, na ktorej konci zostane len telo s odtrhnutou hlavou, dáva tušiť, že sa nebudeme nudiť a hoci má kniha viac než 450 strán, je písaná veľmi pútavo a dynamicky. Podobne postavy prešli určitým autorovým filtrom, kde sa zbavili všetkých nečistôt v podobe zbytočného pátosu a nadnesenosti, ako tomu býva aj v niektorých súčasných ukrajinských dielach. Hrdinovia v Botovi sú drsní, priami a úprimní. Servítku pred ústa si rozhodne nedávajú, nadávky sa v prípade potreby valia v ukrajinčine, angličtine aj španielčine.

Zaujímavým aspektom knihy je aj jej mimoriadna uveriteľnosť. Nie je to vlastne žiadnym prekvapením, keďže všetko, čo je spomenuté v knihe (snáď až na tajné laboratórium a výskumný areál v atakamskej púšti) naozaj hmatateľne existuje. Kidruk si osobne Atakamu prešiel, kráčal Údolím smrti, stál v rovnakej letiskovej hale a letel rovnakou linkou ako hrdinovia diela a tak to všetko dokáže odovzdať ďalej čitateľovi. Pred každou kapitolou je zároveň vždy udané presné miesto a čas, v ktorom sa dej odohráva a tak môžeme všetko prežívať spolu s postavami aj v časovo-priestorových súvislostiach. Autor si dal záležať na mnohých detailoch, vlastnoručne kreslil mapu, ktorá je na úvodných stranách a pri písaní knihy konzultoval zložité a problematické otázky hneď s troma odborníkmi – chemikom, psychiatrom a lekárom. Maks Kidruk tak namiešal mimoriadne reálny koktejl, ktorý nielen dobre vyzerá, ale môžeme si ho vychutnať plnými dúškami. A na ex!

© Slavomír Gál

Ohodnoťte knihu

0%

Hlasovalo 94 čtenářů.

Diskuse

Vložit nový příspěvek do diskuse
Vaše jméno:
E-mail:
Text příspěvku:
Kontrolní otázka: Kolik je prstů na jedné ruce
Kontrolní otázka slouží k ochraně proti vkládání diskusních příspěvků roboty.

Více k článku

70%autor článku   51%čtenáři

zhlédnuto 2603x

katalogy

štítky k článku

Inzerce