Bölling, Gisbert: Le Jeûne

Bölling, Gisbert
Le Jeûne

recenze kultura

V dnešnej dobe hojnosti sme si zvykli, že prijímame omnoho viac potravy, ako jej v skutočnosti potrebujeme. Keďže telo potravou doslova zahlcujeme, odnaúčame ho čerpať zo svojich zásob. Neprijímať stravu počas niekoľkých dní nám môže prísť extrémne a vyvolať obavu či je postiť sa zdravé.

Gisbert Bölling: Le Jeûne. La Plage, Paris, 2004, 128 s.

Žalúdok je elastický. Kým však čakáme na to, že sa scvrkne a nám bude stačiť len byľka na to, aby sme sa cítili nasýtení, počúvame škvŕkanie v bruchu a sme mlsnejší ako po iné dni. Stále myslíme na to čo by sme zjedli, pripadáme si tým ako posadnutí. Ak sme trpezliví, vôľa za niekoľko hodín zvíťazí nad telom, to vzdá boj a na hlad zabudneme. Už po jednom dni bez jedla sa cítime lepšie, nie sme hladní, ale ani nasýtení, možno sme aj menej unavení. To čo nás však teší najviac je výhra nad sebou samým, dobrý pocit, že sme splnili čo sme si predsavzali. Asi takto by sa dali zhrnúť svedectvá tých, ktorí sa postia pravidelne.

Kto sa však postí dnes, v dobe, keď sa táto prax nahradila takmer úplne slovom diéta? Francúzsky manželský pár Gisbert a Gertrud Bölling to robí štyri krát ročne po dobu sedem dní. Vo svojej knihe Le Jeûne (Pôst) sa venujú terapeutickým účinkom tejto praxe, ako aj jej filozofickým východiskám a liečebným účinkom. Pre nich je pôst spôsob, akým si potvrdzujú, že aj v materiálnom svete, môže duša zvíťaziť nad telom. Nezamýšľajú sa nad náboženským významom pôstu, s ktorým sa v našich končinách často stretávame. Túto spojitosť manželia Böllingovci vo svojom texte vynechávajú. Kniha, ktorá je napísaná formou otázok a odpovedá sa ľahko číta a je príjemným relaxom.

V dnešnej dobe hojnosti sme si zvykli, že prijímame omnoho viac potravy, ako jej v skutočnosti potrebujeme. Keďže telo potravou doslova zahlcujeme, odnaúčame ho čerpať zo svojich zásob. Neprijímať stravu počas niekoľkých dní nám môže prísť extrémne a vyvolať obavu či je postiť sa zdravé. Samozrejme, musíme mať jasnú motiváciu prečo sa postíme – dôvodom by nemala byť strata hmotnosti, pôst by sme nemali vnímať ako rýchly spôsob ako sa zbaviť niekoľkých kíl. Ak nemáme jasné hranice a východisko pre držanie tejto krátkej hladovky, môžete ľahko skĺznuť do nezdravej hladovky, ako sa to stalo postave Kafkovej poviedky Umělec v hladovění. Ten stratil predstavu o tom, koľko dní je už bez jedla, prestal rátať. Zomiera v predstave, že dosiahol svetový rekord a dúfa, že za to získa rešpekt svojho okolia, to je však voči nemu a jeho výkonu úplne ľahostajné. Cieľom tejto takmer zabudnutej praxe by mala byť očista od toxínov, ktoré sa nám nahromadili v organizme. Lebo nie všetka potrava sa mení na fyzickú a intelektuálnu energiu, počas jej látkovej premeny vzniká v tele odpad. Pôstom sa ho telo zbavuje a tým pomáha k očiste a lepšiemu tráveniu.

Detoxikácia, vitalita či regenerácia sú heslá, ktoré znejú príťažlivo. Kto by nechcel podstúpiť pír dní odopierania si jedla kvôli takému výsledku? Všetko má však svoje hranice a nie vo všetkých prípadoch pôst prebieha hladko. Bollingovi pripúšťajú, že môžu nastať aj nejaké problémy, často to býva nevoľnosť, bolesti hlavy a žalúdočné kŕče, dýchavičnosť, búšenie srdca a samozrejme pocit hladu, ale ten sa dá očakávať. S tréningom však ťažkosti zväčša ustupujú. Tieto príznaky sú kompenzované 'pocitom ľahkosti a jasnosti mysli''. Netreba zabúdať, že pôst je len akýmsi intermezzom, ktoré sa hodí mimo bežného života. Ak chceme byť zdraví, musíme nájsť stravovanie, ktoré vyhovuje našim telesným potrebám aj v rytme všedných dní.

Existuje niekoľko druhov pôstu. Náboženský pôst (praktizovaný vo všetkých hlavných náboženských tradíciách od Ramadánu, Vianoc po Veľkú noc), politický pôst (známejší ako hladovka) alebo nočný pôst. V noci totiž aspoň 8 hodín neprijímame potravu a zobúdzame sa nalačno každé ráno. Vo Francúzsku sú raňajky akýmsi 'odpôstnením', ak by sme slovo raňakovať-déjeuner, chceli preložiť doslova.

Keď sa rozhodneme postiť sa, vedome sa vzdávame príjmu potravín, ide teda o našu slobodnú voľbu a telo máme pod úplnou kontrolou. V tom vidia autori obrovský rozdiel, ktorým sa táto prax odlišuje od anorexie alebo neriadenému odmietaniu jedla. Pôst je vyberáme, anorexiou trpíme. Böllingovci si uvedomujú, že človek, ktorý sa postí, môže okoliu pripadať čudnejší, ako ten, kto tvrdí, že je na diéte. Aj to potvrdzuje, že pôst dnes nie je veľmi populárnou praxou. Preto radia, ako spojiť spoločenský život s niekoľkodňovým prísnym pôstom. Postiť sa je jednoduchšie v skupine, napríklad ak v rodine držia všetci spoločne vianočný pôst, je to ľahšie, všetci sa navzájom podporujú a niekedy aj kontrolujú. Aj preto vznikajú skupiny fanúšikov pôstu, kde sa členovia postia spolu, hlavne prvý krát. Postiť sa je ťažké počas obdobia mimo prázdnin, alebo dní pracovného oddychu. Ak odmietame jesť počas práce, obedných prestávok, takéto správanie môže vyvolať počudovanie kolegov, ba dokonca podozrenie či je s našim zdravím všetko v poriadku. Povedať, že držíme diétu je ľahšie pochopiteľné ako zveriť sa s tým, že sme prívržencom metódy očisty, ktorej holdujú už len mnísi v kláštoroch.

Böllingovci spomínajú prípady, kedy pôst, ako podporná metóda liečby, pomohol pri liečení závažných ochorení, napríklad pri zotavovaní sa po chemoterapii. Choroby, ľahké aj ťažké, nám berú chuť do jedla. V tých chvíľach treba podľa Böllingovcov počúvať svoje telo a nejesť. Náš organizmus tak bude môcť využiť všetku energiu, ktorú ušetrí na trávení, v boji proti vírusu či baktérii. Samozrejme aj tu treba poznať svoje limity a pri zložitejších diagnózach konzultovať vhodnosť pôstu s lekárom. Netreba preto nasilu presviedčať svoje dieťa s chrípkou už na druhý či tretí deň, že predsa len musí niečo zjesť. Naopak, nechajte žalúdok odpočívať, počúvajte svoje telo, radia Böllingovci.

„Terapeutický pôst“ má v niektorých krajinách veľký úspech a skutočne sa používa aj v nemocniciach a medicíne. V krajine Bollingovcov, vo Francúzsku, to však tak nie je. Použitie pôstu v kontexte psychoterapie je známe v nemocniciach v Japonsku. Aj v Moskve na Institute of Psychiatry sa táto metóda používa pri liečbe rôznych ochorení, ako sú depresie, obsedantno-kompulzívna porucha, až po tráviace a kardiovaskulárne ochorenia. V Nemecku, kde je realizovaná v niektorých klinikách, to môže dokonca byť hradené z poistenia. V západnej Európe sa však pôst na liečebné účely stále považuje za prax a neveľkým účinkom a pochybným výsledkom. Vo februári 2012 však narobil v medicínskych kruhoch rozruch americký doktor profesor Valer Longo, keď vo svojej štúdii dokázal, že kombinácia krátkych cyklov pôstu s chemoterapiou môže výrazne podporiť hojenie rakoviny.

Pôst musíme zvoliť dôkladne, naplánovať ho tak, aby nám nepoškodil zdravie, prispôsobiť jeho podmienky našim fyzickým a duševným možnostiam. Účinnosť tejto metódy je overená a postiť sa navyše nič nestojí, chce to iba výdrž a sebazaprenie.

 

© Veronika Cosculluela

Ohodnoťte knihu

0%

Hlasovalo 48 čtenářů.

Diskuse

Vložit nový příspěvek do diskuse
Vaše jméno:
E-mail:
Text příspěvku:
Kontrolní otázka: Kolik je prstů na jedné ruce
Kontrolní otázka slouží k ochraně proti vkládání diskusních příspěvků roboty.

Více k článku

60%autor článku   50%čtenáři

zhlédnuto 1480x

katalogy

Inzerce
Inzerce