Grendel, Lajos

Grendel, Lajos

studie beletrie zahraniční

V 70. rokoch, keď debutuje Lajos Grendel (jeho prvá zbierka poviedok Hútlenek – Neverní vychádza v roku 1979), sa smer vplyvu v kontexte Československa a Maďarska otáča.

Lajos Grendel a jeho jedinečnosť

V 70. rokoch, keď debutuje Lajos Grendel (jeho prvá zbierka poviedok Hútlenek – Neverní vychádza v roku 1979), sa smer vplyvu v kontexte Československa a Maďarska otáča. Na rozdiel od predchádzajúcich vývojových etapách ležalo Československo nielen v geograficky, ale aj v prenesenom zmysle slova „západnejšie“, teraz sa náhle „západnejšie“ posúva Maďarsko. Fázový rozdiel v spoločenskom vývoji v hospodárskej politike „kadárovského komunizmu“ a husákovského „obdobia temna“ sa začína prejavovať i v kultúre, následkom čoho sa postupne do pozície liberalizmu, experimentovania a pluralizmu dostáva maďarský kultúrny život. V období rokov 1975–83 vychádzal v Maďarsku vynikajúci literárny časopis Mozgó Világ (Svet v pohybe). V prípade Grendela je nezanedbateľnou skutočnosťou, že jeho literárny debut sa kryje so „ zlatým vekom“ časopisu. Od skupiny Mozgó Világ si skutočne všetko osvojiteľné osvojil, prehrýzol sa filozofiou (predovšetkým KierkegaardomHeideggerom), sociológiou, lingvistickými smermi, ktoré inšpirovali aj výborne školených teoretikov Mozgó. Základom svojskej grendelovskej románovej kvality sa stalo v prvom rade napätie medzi jeho diferencovanou etickou citlivosťou a literárnym modelom „protietickosti“ reprezentovaným spomenutým časopisom. Spoločným menovateľom jeho trilógie sa stala postmoderna v tom najvšeobecnejšom poňatí. V zmysle nej sa na jednej strane spôsob stvárnenia sám stáva obsahom, na druhej strane sa autor usiluje o vytvorenie istého druhu významovej otvorenosti, pružného „poľa možností“ (Umberto Eco)1 .

Osobitne cez prestavbu mesta Levice, vyskytujúcu sa v trilógii možno badať istú podobnosť, orientačný bod v Kálmánu Mikszáthovi (porovnaj U nás, v New Honte) a čiastočne v Máraiovom diele Spoveď jedného občana: zobrazenie buržoázneho sveta. Obzvlášť táto podobnosť sa vyskytuje v spomienkach starej mamy v diele Odvodeniny.2  Opis vypuknutia prvej svetovej vojny v diele Odvodeniny (strana 55) je tematicky zhodný s udalosťou na konci prvého zväzku Máraiovho diela Spoveď jedného občana.3 

Na tvorbu Lajosa Grendela mali vplyv východoeurópske a stredoeurópske literatúry. Dôležité je spomenúť aj ovplyvnenie na jednej strane dominantným juhoamerickým magickým realizmom od Borgesa, na druhej strane náklonnosť k regionalizmu ako literárne spracovanej téme, o čo asi ide severoamerickým južným štátom u Faulknera, ale aj u Mikszáthovho opisu provincie. Grendel Lajos pri tvorbe literárnych diel sa taktiež inšpiruje i literárnymi dielami Gyulu Krúdyho, konktérne dielom Aszszonyságok díja (Cena žien) z dôvodu, že odráža postupný prechod  z postromantickej do realistickej prózy bez toho, aby úplne stratilo secesno-postromantický štýl. Ďalšie dielo je Szindbád, kde dominantným prvkom je prítomnosť východného (snového) a južného (realistického) vplyvu.

Tieto zvláštne prevedenia vplyvov svetovej, národnej a štátnej ľudovej slovesnosti je prinajmenej pre Grendela začiatok jeho jedinečnosti, neskôr aj druh reakcie na spoločnú reklamu zaručeného ústupu zo zaužívanosti. Realistické prostredie je charakteristickým motívom vo všetkých dielach Lajosa Grendela.

Grendela „robí“ špecifickým autorom to, že – čiastočne vášnivo – vyslovil vlastné situačné úvahy. Problémy (česko-)slovensko-maďarskej literatúry sa mohli týkať zjavne aj zástupcov maďarských literárnych menšín žijúcich mimo československého územia. V posudku pre Zväz slovenských spisovateľov Gyula Duba o Lajosovi Grendelovi napísal: „Myšlienkovosť, vyspelá irónia a dobré štylistické schopnosti zabezpečujú zaslúžené miesto Grendelovi v prvých radoch našej národnostnej prozaickej tvorby.“4  Karol Tomiš v hodnotení Grendelových tzv. „malých románov“ uvádza, že „sú to diela spisovateľa úporne hľadajúceho odpovede na niektoré základné otázky svojej generácie a národnosti“.5 Lajos Turczel tieto Grendelove romány zaradil medzi existenciálne diela. A taktiež je dôležité pripomenúť aj mienku Karola Wlachowského, zaslúžilého prekladateľa, vďaka ktorému sa diela Lajosa Grendela v slovenskom preklade dostali aj do povedomia slovenským čitateľom. Uvádza: „Pokiaľ ide o ústrednú tému Grendelových próz, možno povedať, že je ňou osud príslušníka národnostnej meniny. Na jeho próze si osobitne cením kritický odstup od dejinných klišé, iróniu, sebairóniu, ba sebakritickosť vo vzťahu k sebe aj k negatívnym vlastnostiam príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny.“6

Charakteristickým prvkom v jeho dielach je istý nadhľad v etnických otázkach v rovine občianskeho života. Grendelove diela nás špecificky zlákajú do problému národnostných menšín, vyrovnávajúcimi sa s každodennými problémami vplyvom politickej situácie, a to s použitím irónie až absurdity.

Mimoriadny význam Grendelových kníh maďarskej literatúry na Slovensku, podobne ako ich nepopierateľný význam v kontexte maďarskej a slovenskej literatúry, treba vidieť v tom, že autorovi sa podarilo vytvoriť epického hrdinu, ktorý nepredstavuje len úzky kolektív ľudí, ale aj univerzálnu ľudskú existenciu. Jeho hrdina ako nositeľ reprezentatívnych vedomostí doby a historickej pamäte sa usiluje veľké výzvy a otázky doby zodpovedať, alebo ich vo svojom vnútri aspoň usporiadať.

1. Árpád Tőzsér: Hranice literatúry. Kalligram, Bratislava, 1998, s. 84–100 zpět 
2. Lajos Grendel: Odtienené oblomky. Tatran, Bratislava, 1985, s. 47 zpět 
3. Péter Szirák: Monografia Lajosa Grendela. Kalligram, Bratislava, 1995, s. 68 zpět 
4. Peter Andruška: Stredo-európske kapitoly 2, Nitra 2008, s. 51 zpět 
5. Tamtéž, s. 52 zpět 
6. Tamtéž, s. 53  zpět 

© Magdaléna Barányiová

Diskuse

Vložit nový příspěvek do diskuse
Vaše jméno:
E-mail:
Text příspěvku:
Kontrolní otázka: Kolik je prstů na jedné ruce
Kontrolní otázka slouží k ochraně proti vkládání diskusních příspěvků roboty.

Více k článku

související články

zhlédnuto 2565x

Inzerce