Zograf, Aleksandar: Tušta i tma

Zograf, Aleksandar
Tušta i tma

recenze komiks

Sašovi Rakezićovi alias Aleksandarovi Zografovi patrí už vyše 10 rokov posledná strana v srbskom časopise Vreme. Tento veľký obdivovateľ vojnového novinára Joe Sacca je pomerne známym autorom komiksov a knižne mu vyšlo už okolo 40 zbierok krátkych obrázkovo-textových príbehov.

Aleksandar Zograf: Tušta i tma. v/b/z, Zagreb, 2005, 184 s.

Sašovi Rakezićovi alias Aleksandarovi Zografovi patrí už vyše 10 rokov posledná strana v srbskom časopise Vreme. Tento veľký obdivovateľ vojnového novinára Joe Sacca je pomerne známym autorom komiksov a knižne mu vyšlo už okolo 40 zbierok krátkych obrázkovo-textových príbehov. Kniha Tušta i tma vyšla v Záhrebe už v roku 2005, no doposiaľ Zografovej práci české vydavateľstvá nevenovali pozornosť. Zograf netvorí komiksy v pravom slova zmysle. Jeho žáner je komiksové novinárstvo a občas aj poviedka, skrátka komiks, ktorý nezaberie viac ako jednu stranu A4. Tie snivé časti spadajú skôr do beletrie, tie, kde sú postavy a ich výpovede skutočné, do novinárstva. V Zografovom diele nachádzame z novinárskeho vreca žánrov napríklad politický komentár, reportáž, cestopis, anketu, rozhovor a ešte všeličo možné.

Na Slovensku nemáme veľa autorov, ktorí by sa takémuto literárno-výtvarnému žánru venovali. V Srbsku sú však kresby Zografa veľmi populárne a aj vďaka jeho kontaktom, ktoré získal medzi autormi komiksu sa v jeho rodnom Pančeve (neďaleko Belehradu, 10 km) usporadúvajú rôzne akcie, ktoré ešte viac prehlbujú poznanie o komikse. Aj v súčasnosti (do konca marca 2014) prebieha výstava Zografovej práce vo Francúzskom inštitúte v Belehrade s názovom „Aleksandar Zograf – život v komikse“. Nie je náhodou, že sa Francúzi chytili takéhoto podujatia, viaceré Zografove knihy sú do francúzštiny preložené a Zograf sa viackrát zúčastnil najväčšieho európskeho komiksového festivalu v Angoulême.

Zografove krátke „komiksové poviedky“ v knihe Tušta i tma (Cesta a tma) sa točia okolo cestovania, spomínania a snívania. V takmer každom malom príbehu vystupuje postava autora – mladšia verzia Zografa s hustým čiernym obočím a vlasmi rovnakej farby zostrihanými na „šerblík“. Zograf v nich vystupuje ako turista a zároveň emigrant. Kniha je zostavená z akýchsi zápiskov denníka. Okrem kapitol, ktoré autor nazval podľa miest (Neapol, Skopje, Bukurešť, Bordeaux) do knihy zaradil aj svoje pozorovania z minulosti Juhoslávie. Autor prechádza od minulosti k súčasnosti, od svetového k lokálnemu bez mihnutia oka. Špeciálne si dáva záležať na prepojení a prelínaní týchto svetov.

Zograf rád filozofuje príde mu napríklad vtipné, čo všetko sa dá nájsť v starých novinách. Napríklad v denníku Novo vreme, ktorý vychádzal v Belehrade počas nemeckej okupácie „články, ktoré smrdia pravičiarskou propagandou sú určite zaujímavý dokument. Moju pozornosť však pritiahli skôr zápisky o každodennom živote, ktorý plynul aj napriek ťažkým podmienkam.“ Po týchto úvodných slovách prináša čitateľovi Zograf 11-obrázkový komiks s úryvkami, v ktorom je vyrozprávaný príbeh kapely, ktorá spieva iba v onomatopoji a v kafane sa dala náhodne dohromady so spevákom-robotníkom. Zografa zaujíma, aký je vzťah ľudí k zabúdaniu, prečo a ako na niečo zabudneme a naopak, iné si pamätáme aj po rokoch. A tak môžeme autora sledovať ako sa prehrabuje na blšom trhu a hľadá zabudnuté predmety za pár dinárov, alebo ako kritizuje zberateľov, za to, že im ide iba o to, aby kúpili stariny čo najdrahšie. Zograf sa do minulosti vracia nielen v príbehoch miest a čudných vecí v histórii, ale aj ako pátrač po zabudnutých malých kultúrnych potešeniach – tak vznikla napríklad kapitola o móde 30-tych rokov, o starých zamilovaných pohľadniciach, či o skoro zabudnutej novele srbského autora o imaginárnej futbalovej hviezde Velika igra. Hlavnou postavou je skoro vždy autor sám, resp. jeho menej šedivé namaľované alter ego.

Zograf predstavuje Juhosláviu v dobe, kedy zažívala svoju najväčšiu slávu a rozkvet, čitateľom ponúka úryvky z „normálneho“ života svojej rodnej krajiny, takého, aký poznal v 80. rokoch, keď konflikty rokov 90. ešte driemali. Bola to tá Juhoslávia, do ktorej prenikla západná kultúra (komiks, punk a rock) hlbšie a k širším vrstvám ako to bolo v Československu. Samozrejme, že Zograf sa nevyhýba ani téme vojny na Balkáne, takmer vždy je to s prímesou zmierenia a nostalgie. Tak je to aj v „poviedke“ Sarajevo alebo Inspiracija Balkan. „Na ceste do Sarajeva, cez okno starého autobusu, som si všimol niekde na území Republiky srbskej tabuľu s nápisom ,ťažko je bohu s nami takými, akí sme‘, videl som tiež fagana, ktorý ,zrešetoval‘ ten autobus svojim dreveným automatom.“ Na Zografových potulkách spoznávame nielen svetové metropoly, ale aj kultúru a históriu jeho vlastných. V rodisku Iva Andrića Travniku stretol autor novinára a prekladateľa Muharema Bazdulja, ktorý mu porozprával o meste alebo inú poviedku venoval frontmanovi kapely zo 60-tych rokov Silhuette Zoranovi Miščevićovi, kde porozprával (a nakreslil) čitateľovi najzávažnejšie momenty jeho kariéry.

Zografove komiksové príbehy sú čriepkami z ciest, zo snívania, z predstavivosti a všímavosti. Na takom krátkom priestore, aký si pre svoje príbehy zvolil autor, sa nedá vyrozprávať všetko, Zograf teda iba načrtáva, o čom rozmýšľa a podsúva to, o čom sa rozmýšľať oplatí, aj keď téma bola už „prežutá“ z viacerých strán. Všímať si treba u tohto autora okrem textu aj detaily kresieb. Výhodou krátkych žánrov a teda aj Zografovej knihy je, že sa môžu začať čítať na ktoromkoľvek mieste.

© Veronika Cosculluela

Ohodnoťte knihu

0%

Hlasovalo 103 čtenářů.

Diskuse

Vložit nový příspěvek do diskuse
Vaše jméno:
E-mail:
Text příspěvku:
Kontrolní otázka: Kolik je prstů na jedné ruce
Kontrolní otázka slouží k ochraně proti vkládání diskusních příspěvků roboty.

Více k článku

56%čtenáři

zhlédnuto 1625x

katalogy

štítky k článku

Inzerce
Inzerce