Bouraoui, Nina: Standard

Bouraoui, Nina
Standard

recenze beletrie zahraniční

Román francouzské spisovatelky alžírského původu Niny Bouraoui jeden kritik označil za protipól Kafkovy Proměny: na rozdíl od příběhu o muži, který se vzbudí jako hmyz, má tento román být podobenstvím o hmyzu, který sa stane mužem.

Príbeh človeka, akého po svete chodia milióny
Nina Bouraoui
: Standard, Flammarion, Paříž, 2014, 283 s.

Francúzsko-alžírska spisovateľka Nina Bouraoui začínala s autobiografickými románmi, jej najnovší však už taký nie je. Autorka hovorí, že už svoju osobu popísala zrejme dostatočne a necíti viac potrebu riešiť vlastné pocity. Zdá sa, že otázku, či je skôr Alžírčanka ako Francúzska alebo naopak už vyriešila v knihe Garçon manqué, a k otázkam identity sa už vracať nechce.

Hrdinou jej zatiaľ posledného románu Standard je Bretónec Bruno Kerjen. Práve oslávil 35 rokov. Z rodného kraja odišiel po škole pracovať do Paríža. Skončil tam ako veľmi nahraditeľný robotník vo firme so elektronickými súčiastkami, žije sám, bez ženy či priateľky, bez rodiny a priateľov, na predmestí malého mesta pri Paríži, Vitry.

Bruno si uvedomuje, že ak sa dá zhrnúť jeho život do pár suchých viet, za veľa nestojí. Po smrti otca sa do rodného Bretónska vracia častejšie, navštíviť matku, stretnúť sa so Gillom, verným kamarátom z čias gymnázia. Tam mu život nachystá dávku adrenalínu do monotónneho života v podobe múzy z mladosti – peknej bývalej spolužiačky Marlène.

Keď sa vráti do malého prístavu pri Saint-Malo aj ona, pre Bruna sa začína nová kapitola života. Počas znovunadviazania vzťahu s kráskou, na ktorú sústavne myslí, začína dlho nepredstaviteľnú vec – riskovať.

Bouraoui si vybrala za hrdinu veľmi obyčajného muža, akých nájdeme v súčasných „vyspelých spoločnostiach“ tisícky. Hoci Brunovým kamarátom z dediny sa môže zdať jeho život v „Paríži“ na prvý pohľad menej spackaný ako ten ich, hlavná postava románu vie, aká je realita a nič si nenamýšľa.

Bruno je tým, čo mladí nazývajú lúzer. Je to človek, ktorého si nevšímame, ktorý nedokáže zaujať, ktorého nahradíme lúsknutím prsta. Žije heslom „jedna malá bodka medzi inými znamená viac, ako jedna bodka sama, stratená vo vesmíre.“

„Hoci jeho samota pretrvávala, veril ilúzii, že ju zdieľa s ostatnými ľuďmi ako je on sám, takými, ktorí nie sú ani zlí, ani dobrí, ani šikovní, ale ani nie úplne blbí, vyformovaní do banálnej formulky, ktorú im ponúka banálna existencia: ráno vstať, aby sme sa najedli.“

Nina Bouraoui výstižne zachytila vzťahy medzi „odídencami“ z dedín a malomiest, ktorí odišli pracovať a uspieť do metropol, a tými, ktorí zostali. Kým prví majú možnosť predstierať, že ich život je o niečo lepší, ako v skutočnosti, keď sa stretnú so starými známosťami, tí druhí si tú námahu ani nedávajú.

Hoci má Bruno celkom spackaný život, stále má na rozdiel od iných, jemu podobných, šťastie, že sa kamaráti so Gillom, úprimným priateľom z rodného zapadákova. „Prepáč, že ti to musím povedať brácho, ale si dokonca horší ako ja, lebo ja mám more, mám nekončiaci horizont, mám sny, hoci priznávam, že sú možno nesplniteľné, ale aspoň existujú v mojej hlave. Každý deň vidím prichádzať a odchádzať nákladné lode, to drží moju myseľ otvorenú, znamená to, že priestor je nekonečný, chápeš?“ vysvetľuje Brunovi, aký je rozdiel medzi nimi dvoma.

Ponor do príbehu života Bruna Kerjena nie je veselé čítanie. Pre tých, ktorí sa v jeho strachoch nájdu, to nie je ani príjemné, dokonca to poniektorí môžu pociťovať ako depresívne. Vystihuje však našu dobu. Vzťahy Bruna s okolím, jeho vnútorné prežívanie, čitateľa na viacerých miestach prekvapia. Z jednoduchého konceptu – lúzer, ktorý stretne v dedine svoju lásku z mladosti a tá mu prevráti život naruby – dokázala autorka upliesť čítanie, ktoré vypovedá o tom, čo všetko zväzuje súčasného človeka v zabehnutých, hoci nevyhovujúcich koľajach. Sme iba produkty našej spoločnosti? Čo nás robí vládcami nad svojimi životmi?

Kniha Niny Bouraoui Standard je podľa Arnauda Vivianta, kritika relácie rádia France Inter Le masque et la plume opakom poviedky Franza Kafku Premena. „O čom je Kafka? Je to príbeh muža, ktorý sa zobudí ako hmyz. Standard je príbeh hmyzu, ktorý sa stane mužom,“ zosumarizoval román Francúzsky. Je to také príbeh francúzskeho Jozefa Maka, človeka milión z románu Jozefa Cígera Hronského, považovaného na Slovensku za povinnú literaturu: „Jozef Mak, obyčajný človek, milión, ktorého nečaká na svete nik a nik ho spomínať nebude, keď sa zo života vráti.“

Standard bol pozitívne prijatý všetkými významnými médiami vo Francúzsku.

© Veronika Cosculluela

Ohodnoťte knihu

0%

Hlasovalo 49 čtenářů.

Diskuse

Vložit nový příspěvek do diskuse
Vaše jméno:
E-mail:
Text příspěvku:
Kontrolní otázka: Kolik je prstů na jedné ruce
Kontrolní otázka slouží k ochraně proti vkládání diskusních příspěvků roboty.

Více k článku

70%autor článku   46%čtenáři

zhlédnuto 1231x

katalogy

Inzerce
Inzerce