Delisle, Guy: Jeruzalém

Delisle, Guy
Jeruzalém

recenze komiks

Další reportážní komiks kanadského autora se odehrává ve Svatém městě. Delisle si nehraje na odborníka, zůstává nenápadným, ale pečlivým pozorovatelem. Jeho humor spočívá převážně v umění zachytit drobné absurdity každodenního života.

Nenápadný pozorovatel vo svätom meste
Guy Delisle
: Jeruzalém. Rok v rozděleném městě. Přel. Eva Poskočilová, BB/Art, Praha, 2013, 336 s.

„Výzvou je nevysvetliť toho príliš veľa. Nemal som v úmysle opísať Jomkipurskú vojnu alebo čokoľvek podobné. Milujem komiksy lebo sú strašné efektívne. Ak potrebujem nakresliť mapu, tak to spravím. Ak by ste si to však dovolili v dokumentárnom žánri, vyznelo by to ako PowerPoint. Ale v komikse sa to dá, môžem predstaviť celú históriu Chrámovej hory na troch stranách.“ Takto vysvetľuje quebecká hviezda komiksu Guy Delisle pre britský denník The Guardian, v čom je tento žáner unikátný.

Po úspechu jeho zápiskov z cestovania po Barme, Šen-Čenu a Pchjongjangu mu vyšli aj spomienky z ročného pobytu, ktorý s rodinou prežil v roku 2009 v Svätom meste – Jeruzaleme. Delisle má nadanie nazerať na komplikované veci naivným a vtipným okom cudzinca. Aj preto, že život v Izraeli predstavuje čitateľom na základe svojich osobných každodenných zážitkov, majú jeho „sprievodcovia“ obrovský úspech a všetky jeho menované knihy sú dostupné aj v češtine.

Aj v tomto komikse, podobne ako v jeho predošlých, Delisle dokázal, že je skvelý pozorovateľ a šmrnc príbehom dodáva aj jeho skvelý humor. Hoci v destináciách, kde ho s rodinou zavedie väčšinou práca manželky Nadège, alebo jeho vlastná, strávi vždy dlhší čas ako obyčajný turista, nehrá sa na odborníka na tieto krajiny. Tak tomu je aj v tomto prípade. Svoje okolie nielen pozorne skúma, ale navyše sa aj veľa pýta tých, ktorí o meste vedia viac ako on. Neodmietne žiadnu pozvánku – či už je to od suseda, ktorý sa ocitol v Izraeli tiež ako sprievod manželky, kolegov Nadège alebo evanjelického kňaza. Zážitky spisovateľa a animátora sú rozdelené do mesiacov a tie zas na niekoľko krátkych, párstranových kapitol.

Autor zo seba dokázal urobiť sympatickú postavu, do ktorej sa čitateľ zamiluje hneď od obálky, keď uvidí sedieť na tisícročnom kameni pred historickými hradbami Svätého mesta týpka v tričku a smiešne krátkych nohaviciach, ako si sústredený čarbe do zošita s jazykom vyplazeným nabok. Na Jeruzaleme ho prekvapuje takmer všetko, aj to, že nikdy neviete, čo vás čaká, a bezpečnostná situácia sa môže v okamihu zmeniť. Dokonca ani kreslenie nie je aktivita, ktorú po uši ozbrojení vojaci štátu Izrael dokážu nechať slobodnú. Jeden deň sa rozhodne Delisle vyjsť si na prechádzku po Jeruzaleme, aby nakreslil rôzne typy múrov, ktoré tam stoja a vyrastajú. Keď sa však posadí za hradby utečeneckého tábora s vežičkou a otvorí zošit, neexistuje, aby si ho vojak nevšimol. Na turistu kričí po hebrejsky, ten spokojný, že nič nerozumie, tak nemusí zdvihnúť zadok, kreslí ďalej. Vojak teda k nemu podíde a povie už po anglicky, že tu kresliť nesmie. „Tu zostať nemôžete, je to vojenská zóna.“ Delisle odpovedá: „Ako, však je to diaľnica a ja iba kreslím.“ Na naliehanie vojaka však zbalil batoh a situáciu vyriešil po svojom. Posunul sa o 100 metrov ďalej.

Delislov humor vlastne spočíva v umení zachytiť absurdity každodenného života. Napríklad, keď ako nezasvätený pozorovateľ vidí ortodoxného Žida s dlhou bradou a baranicou ako chodí po meste s malými obchodíkmi a špeciálnou trúbou trhá nervy všetkých naokolo. Vysvetlenie tohto zvlášneho javu je pritom jednoduché - dával na známosť všetkým, koho sa to mohlo týkať, že sa blíži šabat a všetci ziskuchtiví musia svoje krámy zatvoriť. Niekto po zvláštnom trubadúrovi hodí cuketou, ten však na truc pokračuje otravovať predavačov (a všetkých ostatných v dave). Delisle ho prenasleduje, aby vedel ako tento boj medzi svätým a pohanským skončí. Avšak nakoniec nijako zváštne, Žid sa zamieša v dave, z trhu vyjde na ulice a smeruje do svojej bezpečnej štvrte Mea Šearim. O niekoľko minút potom zaznie siréna, šabat sa začal.

V takej spolitizovanej krajine ako je Izrael a v jej najvýbušnějšom meste, Jeruzaleme, si môžeme myslieť, že ani nie je možné zostať úplne bez pozície, či prejavu sympatií k jednej, či druhej (tretej, štvrtej) strane. Delisle však už od úvodnej scény, keď sa starý ruský Žid, ktorý prežil holokaust, hrá s jeho dcérou, zostáva nestranný. Nie sú to jeho názory a sympatie, ktoré chce čitateľovi komunikovať, ale každodenný život obyvateľov Jeruzalema – či už ide o židov, ortodoxných Židov, Palestíncov, kresťanov, cudzincov, humanitárnych pracovníkov alebo mladých študentov; všetkých, ktorí v meste nažívajú.

 

© Veronika Cosculluela

Ohodnoťte knihu

0%

Hlasovalo 53 čtenářů.

Diskuse

Vložit nový příspěvek do diskuse
Vaše jméno:
E-mail:
Text příspěvku:
Kontrolní otázka: Kolik je prstů na jedné ruce
Kontrolní otázka slouží k ochraně proti vkládání diskusních příspěvků roboty.

Více k článku

související články

70%autor článku   56%čtenáři

zhlédnuto 1424x

katalogy

Koupit knihu

Inzerce
Inzerce