Současný ukrajinský film

Současný ukrajinský film

přehled film

Co vlastně víme o současném ukrajinském filmu? Co vůbec víme o ukrajinském filmu? Někomu se možná vybaví Oleksandr Dovženko, někomu Sergej Paradžanov a jeho Stíny zapomenutých předků. Není se čemu divit, vždyť byl ještě nedávno zastřešený spojením „sovětský film“.

Súčasná ukrajinská desiata múza

Čo vlastne vieme o súčasnom ukrajinskom filme? Čo vôbec vieme o ukrajinskom filme? Niekomu sa možno vybaví Oleksandr Dovženko, niekomu Sergej Paradžanov a jeho Tiene zabudnutých predkov. Niet sa čo diviť, veď ešte nedávno všetko to bolo zastrešené spojením „sovietsky film“. Trochu sa hovorilo o ukrajinskom poetickom filme, ktorého predstaviteľmi boli Jurij Illjenko, Leonid Osyka, Ivan Mykolajčuk (herec a režisér filmu Babylón XX), Borys Ivčenko, Mykola Maščenko. Svojho času poľský filmový kritik Janusz Gazda o ukrajinskom poetickom filme napísal: „Zjavil sa nečakaný smer poetického filmu. Vznikli filmy, ktorých život na filmovom plátne bol veľmi krátky, niektoré sa na to plátno ani nedostali, ale aj napriek tomu existujú, zobrazujú istý stav ducha, ambície a túžbu, manifestujúc pritom nadšenie z krásy a poézie.“

S čím prichádza ukrajinská kinematografia v súčasnosti? Január 2020 patril k najúspešnejším v súčasnej ukrajinskej filmovej tvorbe. V spomínanom mesiaci sa do distribúcie dostalo až päť ukrajinských filmov: Pekelná zástava alebo kozácke Vianoce, Oddaná, Moje myšlienky sú tiché, Ex, Naše mačiatka. O kvalite týchto filmov svedčí aj to, že Ukrajinci si obľúbili svoju filmovú tvorbu.

V tomto roku milovníkov desiatej múzy čaká takmer štyridsať filmových premiér. Zastavme sa pri niektorých filmových dielach. Mladý ukrajinský režisér Antonio Lukič prichádza s filmom Moje myšlienky sú tiché (Moji dumky tychi). Táto komédia je o večnom probléme vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Vonkoncom tu nejde o banálny príbeh. Komédia núti diváka spolu s jej protagonistami prežívať a zamýšľať sa. Je to úspešný debut, to nás núti sledovať ďalšie tvorivé úsilie Lukiča.

Film Oddaná (režisér Chrystyna Syvolap) bol nakrútený na motívy románu ukrajinskej spisovateľky Sofie Andruchovyčovej Felix Austria. Dej sa odohráva v 19. storočí v meste Stanislav (teraz Ivano-Frankivsk, Ukrajina). Pri požiari doktor Anger príde o manželku, ale zachráni dcéru Adelu a dcéru služobníctva Stefániu. Anger sa rozhodne vychovávať obe. Dievčatá rastú. Adela sa vydáva a Stefánia pokračuje byť jej slúžkou. Lenže tie dosiaľ nevedia, nechápu, či sú sestry alebo priateľky, či jedna je slúžka a druhá gazdiná.

Ukrajinsko-kanadsko-americký film Naše mačiatka (Naši kotyky) režiséra a scenáristu Volodymyra Tychého je príbehom bojovníkov počas rusko-ukrajinskej vojny v roku 2014. Je to jeden z prvých filmov, ktorý sa bez pátosu usiluje porozprávať o vojne na Donbase.

Vojnová dráma o obrane ukrajinskými námorníkmi lode-mínolovky – to je film Čerkasy režiséra Tymura Jaščenka. Film je založený na skutočných udalostiach lode Čerkasy počas anexie Krymu.

Ešte pred pár rokmi prišiel režisér Mychajlo Illjenko s myšlienkou nakrútiť film na motívy balady Tarasa Ševčenka U tej Kateryny (U tijeji Kateryny chata na pomosti...). Až teraz sa mu podarilo zrealizovať tento nápad – vznikol film Pole ležiace úhorom (Toloka). Dej obsiahol obdobie vyše 400 rokov a 14 dôležitých udalostí z dejín Ukrajiny: vojnu na Donbase, anexiu Krymu, haváriu Černobyľskej atómovej elektrárne, druhú svetovú vojnu, stalinské represálie, hladomor, ukrajinskú revolúciu v roku 1917, Poltavskú bitku. „Každá takáto skúška búra príbytok Kateryny. Ale ona zaťato ako aj stovky pokolení Ukrajincov znovu a znovu dvíha ho z ruín. Vek ukrajinského domca je krátky – od vojny k vojne“, aj takto rozprávajú o filme jeho tvorcovia.

Alternatívny príbeh zo života Tarasa Ševčenka ponúka fantasticko-komediálny western Taras Ševčenko. Prvý samuraj režiséra Romana Perfijeva. Ide o ďalší pokus zosúčasniť postavu veľkého spisovateľa a urobiť ju populárnou pre mládež.

Film o T. H. Ševčenkovi Taras. Návrat (Taras. Povernennja, režisér Oleksandr Denysenko) sa dostal do distribúcie v septembri. Ide vlastne o prvý ukrajinský film, ktorý približuje desaťročné zaslanie básnika a službu v ruskej cárskej armáde, ktorá okupovala v 19. st. kazašské stepi.

Nemali by sme opomenúť aj film režiséra Václava Marhoula Nabarvené ptáče. Ide totiž o koprodukčný česko-ukrajinsko-slovenský film.

Oleksandr má strašné tajomstvo a usiluje sa utiecť od svojej minulosti. Začína s biznisom na cintoríne, predáva pomníky a domnieva sa, že tu ho nikto nenájde. Život však robí svoje. Minulosť ho dobehne. Takto lakonicky by sme mohli porozprávať dej filmu Pracujem na cintoríne (Ja pracjuju na cvyntari) režiséra Oleksija Taranenka.

Film Zlé cesty (Pohani dorohy) režisérky a scenáristky Natalie Vorožbyt – štyri poviedky o Donbase v čase vojny. Rozpráva sa v nich príbeh obyčajných ľudí. Každá poviedka je akoby test ľudskosti. „V krutých vojnových podmienkach sa človek prejavuje ako z tej lepšej, tak aj z tej horšej stránky. Z reálneho života som vybrala také situácie, ktoré najvýraznejšie ukazujú tie kvality, keď nie vždy je jasné, čo je dobre, a čo zlé“, povedala o svojom filme Vorožbyt.

Ďalší koprodukčný film je slovensko-česko-ukrajinský film Cenzorka slovenského režiséra Petra Kerekesa. Sujet filmu rozpráva o cenzorke z odeskej ženskej väznice. Osem hodín denne prečítava ľúbostné listy uväznených. Aj napriek tomu, že stratila vieru v naozajstný vzťah, stále túži po láske. Je to prvý hraný film režiséra Kerekesa. Pracoval na ňom „dokumentaristickou“ metódou.

V súčasnosti ukrajinskí filmoví tvorcovia spolupracujú s mnohými svojimi kolegami z krajín Európskej únie. Napríklad v Grécku vzniká spoločný film pod názvom Nebo-dáždnik. V ukrajinsko-francúzsko-litovskej koprodukcii vznikne film Babin Jar. Scenárista a režisér Serhij Loznycja ustupuje od tradičnej naratívnosti, zrieka sa, tak povediac, „hlavného hrdinu“, chce, aby ľudia prežili tú hrôzu. Niet filmu, ktorý by takýmto spôsobom stvárnil na filmovom plátne tragédiu, ktorá sa stala jedným zo symbolov 20. storočia. Ukrajina v spolupráci s Francúzskom pripravuje film Anna Jaroslavna. Sujet filmu sa zakladá na historickom románe Anna Kyjevská, kráľovná Francúzska (Anne de Kiev, reine de France), ktorého autorkou je Jacqueline Dauxois. V spolupráci Ukrajiny, Česka, Slovenska a Maďarska prebiehajú prípravy nad filmovou realizáciou románu českého spisovateľa, scenáristu, režiséra Ivana Filu Muž, který stál v cestě. Film rozpráva o udalostiach pražskej jari, konkrétne o Františkovi Krieglovi (narodil sa v Stanislave, terajšom Ivano-Frankivsku, Ukrajina), ktorý v auguste 1968 ako jediný nepodpísal moskovskú kapituláciu, moskovský protokol. Debut ukrajinskej režisérky Kateryny Hornostaj sa uskutoční spolu s Litovcami. Film Stop-zem je drámou o dospievaní. Sujet ukrajinsko-poľského filmu Legendy Čarivnolissja nás zavedie do historických ľudových rozprávok a mýtov ukrajinského folklóru.

Mesto Mariupoľ, dve rodiny: ukrajinská a židovská. Tak sa stalo, že v ich vzťahoch je všeličo, radosť i smútok, láska a nenávisť, neporozumenie, nesúlad. Všetko to, čo býva medzi ľuďmi. A k tomu sa ešte pridáva vojna – druhá svetová vojna. O tom rozpráva pripravovaný ukrajinsko-gruzínsky film Teraz som Turek, nie kozák.

Ukrajinský filmový projekt – psychologická dráma Spasiteľ (Spas) – získal finančnú podporu zo strany Českého filmového fondu. Debut ukrajinského režiséra Maksyma Nakonečného vzniká v koprodukcii Ukrajiny, Chorvátska a Českej republiky. Spasiteľ je zložitá psychologická dráma, ktorá sa zakladá na príbehu vychádzajúceho z reality rusko-ukrajinskej vojny na Donbase. Do distribúcie sa dostal film Zabudnutí (režisérka Darija Onyščenko), ktorý vznikol v ukrajinsko-švajčiarskej koprodukcii a rozpráva o ľuďoch, ktorí sa nachádzajú v okupácii počas trvajúcej rusko-ukrajinskej vojny.

Už túto jeseň Oleh Sencov začne nakrúcať kriminálnu drámu Nosorožec. Film vznikne v koprodukcii Ukrajiny, Nemecka a Poľska. Príprava na nakrúcanie tohto filmu sa začala ešte v roku 2013, ale kvôli nezákonnému uväzneniu režiséra v Rusku práce nad filmom nepokračovali.

Nemôžeme nespomenúť jeden dokumentárny film, dielo režiséra Volodymyra Luckého Malevyč, ktorý taktiež vznikol vďaka medzinárodnej spolupráce Ukrajiny a Talianska. Film približuje a skúma ukrajinský pôvod známeho umelca Kazimira Malevyča, vplyv ukrajinskej kultúry na formovanie jeho osobnosti a bezprostredne na jeho tvorbu, zároveň vracia meno Malevyča do ukrajinskej kultúry.

Po vyše desaťročnej odmlke sa vrátil k filmovaniu známy ukrajinský režisér Roman Balajan. A výsledok? Film Chybná diagnóza (Pomylka v diahnozi). Popredný lekár-chirurg sa pomýli v diagnóze nemocného sedemročného chlapca, ktorý zomiera na operačnom stole. V tejto situácii lekár píše žiadosť o uvoľnenie, lenže začína sa diať niečo mystické. Až na konci sa dozvie pravdu.

 

© Ivan Jackanin

Diskuse

Vložit nový příspěvek do diskuse
Vaše jméno:
E-mail:
Text příspěvku:
Kontrolní otázka: Kolik je prstů na jedné ruce
Kontrolní otázka slouží k ochraně proti vkládání diskusních příspěvků roboty.