Ljaturynska, Oksana

Ljaturynska, Oksana

portrét beletrie zahraniční

Oksana Ljaturynska byla ukrajinská spisovatelka, malířka a sochařka, jejíž život a dílo jsou spjaté s Prahou. Představitelka „pražské školy“ v ukrajinské poezii se po válce dostala přes Německo do Ameriky, kde pokračovala ve své tvorbě.

Oksana Ljaturynska: svojrázny talent „pražskej školy“

Oksana Ljaturynska (1902–1970) bola ukrajinská spisovateľka, maliarka a sochárka – predstaviteľka „pražskej školy“ v ukrajinskej poézii. Jej život a dielo je späté s Prahou.

Narodila sa na Volyni, ale v dôsledku zložitých životných situácií sa v roku 1924 ocitá v Československu. Aktívne sa zapája do spoločenského a kultúrneho diania ukrajinskej emigrácie. Zoznamuje sa s básnikmi „pražskej školy“ Jevhenom Malanjukom, Oleksom Stefanovyčom, Olehom Olžyčom a ďalšími. Študovala na filozofickej fakulte Karlovej univerzity a v Ukrajinskom štúdiu plastického umenia v Prahe. Veľa tvorila, najmä v sochárskej oblasti. Jej diela bola na výstavách v Londýne, Paríži, Berlíne.

Písala do exilového časopisu Probojem a do iných periodík. Jej raná poézia sa vyznačuje lakonickosťou a strohosťou formy. V básnickej tvorbe sa vracia k ukrajinskej minulosti a mytológii. V Prahe vychádzajú jej zbierky básní – Husle (Husla, 1938) a Kniežací email (Knjaža emaľ, 1941). Básnik Oleh Olžyč (1907–1944) o nej napísal, že jej básnické slovo je niekedy ťažké, niekedy vycibrené, ale vždy silné a monumentálne. Literárny vedec Jurij Ševeľov (1908–2002) v jej poézii si všíma „dôležitosť rituálu“, keď samotné opakovanie javov prírody a koniec koncov aj ľudského života sa prijíma ako rituál. A tak sa pred čitateľom rozprestiera rozvetvený systém rituálnych aktivít, ktoré sa opierajú o folklórnu tradíciu.

Po vojne sa dostala do Nemecka a od roku 1949 žila v Amerike, kde sa tiež zapája do kultúrneho života ukrajinskej emigrácie. Venuje sa sochárstvu, píše poéziu. Vydáva zbierku básní pre mladého čitateľa Berdyk (1956). V dielach pre deti považovala za prvoradé priblížiť dieťa prírode a otvoriť pred ním to najtajomnejšie. Vychádza druhé vydanie Kniežacieho emailu, ktoré dopĺňa ďalšia zbierka Dúha (Veselka, 1956). Aktívne pracuje v Spolku ukrajinských spisovateľov Slovo. V roku 1983 v kanadskom Toronte vyšla kniha Ljaturynskej Zobrané dielo (Zibrani tvory), v ktorej je obsiahnutá celá jej básnická tvorba, články o umení, spomienky na O. Ljaturynskú.

V roku 2008 vydalo Sdružení Ukrajinců a příznivců Ukrajiny za podpory Magistrátu hl. m. Prahy výber z diela Oksany Ljaturynskej Cesty. Verše na podklade pracovných prekladov Aleny Morávkovej prebásnili Václav Daněk a Jiří Honzík. Poviedky a esej preložila A. Morávková, ktorá je zároveň autorkou predslovu Básnířka tragického hlasu. Pripomenieme, že v roku 2001 vydala Ukrajinská iniciativa v České republice brožúru Aleny Morávkovej Pražská ukrajinská poetika, v ktorej je tiež zmienka o živote a tvorbe Ljaturynskej.

Oksana Ljaturynska zomrela v roku 1970 v Minneapolise (USA).

 

Na podobné téma:
Olena Teliha
Jevhen Malanjuk
: Pod cizím nebem

 

© Ivan Jackanin
foto © archiv I. Jackanina

Diskuse

Vložit nový příspěvek do diskuse
Vaše jméno:
E-mail:
Text příspěvku:
Kontrolní otázka: Kolik je prstů na jedné ruce
Kontrolní otázka slouží k ochraně proti vkládání diskusních příspěvků roboty.