KW

Karol Wlachovsky

O päťdesiat rokov neskôr bol ujo Koloman ešte vždy svieži, svižný a zdravý, hoci už mal matuzalemský vek, a ponáhľal sa na rokovanie newhontskej samosprávy, ktoré sľubovalo, že bude búrlivé, lebo na ňom sa konečne malo rozhodnúť, či v New Honte na hlavnom námestí veľkom ako dlaň postavia sochu bývalému starostovi Ďusovi Nehézovi, ktorý zomrel mučeníckou smrťou, alebo niekomu inému.

Telo starne, ale nestarnú spomienky, povedal raz môj otec krátko pred smrťou. Vynárajú sa potuteľne a nepozvane z tej temnoty, kde sa uskladnili a po desaťročia driemali tak, ako aj spomienka na dávnu večeru pod orechom. Proti ich vrtochom som bol bezbranný. Nikdy som nevedel rozlúštiť, čo odkazovali, hoci je možné, že neodkazovali vôbec nič.