Imam pouzdane informacije koje bi pomogle ka hvatanju rat. zloč. Ratka Mladića, ali ne znam s kim bih to mogao bez posledidica prodebatovati. Ukoliko je neko od kompetentnih zainteresovan neka se javi na gornji e-mail.

Dobrý den, mám zájem o knihu Svedočim od Biljana Plavšič. Můžete mi poradit, kde ji koupit? Samozřejmě v češtině. Děkuji Boledovič.

Dobrý den, kde mohu koupit níže uvedenou knihu? Biljana Plavšić: Svedočim- knjiga pisana u zatvoru, Trioprint, Banja Luka, 2005, 347s., náklad 2500 ks, ISBN 99938753-1-7 děkuji a s pozdravem PB

čo sa týka tejto knihy, tak je super!!!

Nuž, názory na túto udalosť sa pravdepodobne budú líšiť podľa toho z akého uhlu k nim človek pristupuje. Ja sa snažím na celú vec nepozerať čiernobielo, aj keď asi som ovplyvnený svojim pôvodom. Tak, či onak, pán Janiš, ďakujem Vám za zaujímavú debatu.

V Žepě zabili Srbové kolem osmdesáti lidí (tedy z těch, co nahnali do těch padesáti autousů) + samozřejmě velitele Bosňáků Paliče. V Goražde žádnou čistku uspořádat nemohli, poněvadž ho nikdy nedobyli (jen jednou se jim podařilo proniknout až k prvnímu mostu přes Drinu, ale ustoupili po leteckých úderech NATO).

Ja netvrdím, že zastrelenie vojnového zajatca nie je zločin, snažím sa len opísať pohľad tzv. druhej strany na udalosti spojené so Srebrenicou. Skutočne je však otázny pomer civilistov a vojakov zabitých po obsadení Srebrenice, keďže v meste bola dislokovaná 28.pechotná divízia armády BiH (napriek tomu, že malo ísť o demilitarizovanú zónu) a moslimské úderné jednotky (veľmi podobné srbským škorpiónom) využívali mesto ako logistickú základňu pre výpady do okolitých srbských dedín (počas nich praktikovali prax "spálenej zeme," keď obyvateľstvo vyvraždili, napr. na pravoslávne vianoce v obci Kravica ukrižovali niekoľko mužov). Aj z týchto príčin pravdepodobne vyvierala túžba Srbov po pomste na Moslimoch zo Srebrenice. Napokon po obsadení mesta boli moslimské ženy a deti prevezené do oblasti pod kontrolou ich armády, muži boli zadržaní pod zámienkou zatknutia moslimských vojnových zločincov. Možno práve tu sa dá hľadať dôvod excesov, ktoré sa v Srebrenici udiali. Mimochodom, v ďalších moslimských enklávach (napr. Žepa, Goražde) podľa pozorovateľov k ničomu podobnému po obsadení Srbmi ako v Srebrenici nedošlo. Pred časom som na túto tému čítal zaujímavý článok, ktorý sa končil v duchu: "ak sa Moslimovia budú neustále vydávať za nevinné obete vojny a srbskej agresie, tak Srbi nikdy neuznajú ani tie zločiny, ktoré skutočne spáchali." Nezmyselné obviňovanie z genocídy a politicky motivovaný súd v Haagu nikdy nemôžu prispieť k vzájomnému pochopeniu oboch strán.

Vy jste se na ten odkaz ani nepodíval, že? Inu, zjevně máte jasno. Chováte se totiž jako typický popírač: snižujete počet obětí o polovinu (co že to podle Wikipedie dělají popírači? Inu: "numbers below 5,000, most often around 2,000 are typically cited") a ještě zpochybňujete, že šlo o civilisty (a mimochodem: zastřelení zajatého vojáka vám tedy připadá košer?). Že šlo o genocidu, je zcela jednoznačné: "By seeking to eliminate a part of the Bosnian Muslims, the Bosnian Serb forces committed genocide. […] The Appeals Chamber states unequivocally that the law condemns, in appropriate terms, the deep and lasting injury inflicted, and calls the massacre at Srebrenica by its proper name: genocide." (ICTY 2004, para. 37). Jako studijní materiál bych vám doporučil jednu kapitolu z knihy "They Would Never Hurt a Fly" od Slavenky Drakuličové: třeba by se vám ze srbských zvěrstev konečně udělalo špatně.

Ja nepopieram, ze v Srebrenici došlo k popravám civilistov a že sa srbské jednotky dopustili vrážd na civilnom obyvateľstve. Otázkou však je či išlo o genocídu ako je definovaná podľa medzinárodného práva (tzv. konanie vedúce ku genocíde sa nepodarilo dokázať ani jednému obžalovanému v kauze Srebrenica) a otázkou je aj počet obetí - neviem či práve wikipedia je reprezentatívny a relevantný zdroj (počet obetí sa líši v správe Červeného kríža, pozorovateľov medzinárodných inštitúcií, alebo napr. vyšetrovacej skupiny holandskej vlády). Otázkou taktiež je aké percento nájdených tiel patrí civilným obetiam a aké vojakom regulárnej moslimskej a srbskej armády.

A vy byste si zase měl prostudovat nějaké objektivní zdroje, Martine. Třeba wikipedia - tam udávají počet mrtvých na 8106 a všechny souvislosti. Jen tam i pasáž srbských revizionistech, kteří ten masakr bagatelizují. Třeba byste se poznal, Martine.