Spisovatelé

Po viacerých odpočúvacích kauzách, ktoré prehrmeli Slovenskom, najviac zarezonovala Gorila. Netreba však urážať tieto stredoafrické primáty ani literátsky zhodiť všetku vinu na Dánov, pretože niečo „je zhnité“ priamo v nás. Nezmení to žiadna nežná či drsná revolúcia, veď keby áno, román Petra Pišťanka z roku 1991 by bol iba vulgarizmom a nie doslova naplneným proroctvom. Ale so štatútom hriešnika národa sa mohol pochváliť už o poldruha storočia skôr Jonáš Záborský.

„Som si myslel, že aspoň v skutočnej kampani sa vyhneme Iluminátom,“ povedal niekto z kreatívcov. „Nebojte sa, toto sú zrozumiteľné dokumenty, žiadny výplod chorej fantázie,“ doplnil ju Lambert.

Maroš Hečko je filmový scenárista a režisér, medzi jeho projekty patrí i festival krátkych filmov Azyl, ako textár a spevák pôsobil v alternatívnych kapelách Free Faces, Bezmocná hŕstka či Home Made Mutant, knižne vydal svoju básnickú tvorbu. Michal Havran študoval v Paríži a Štrasburgu protestantskú teológiu, po návrate do Bratislavy založil slovenskú edíciu Le Monde diplomatique a stal sa jej šéfredaktorom, zameriava sa na pálčivé spoločenské témy. Spoločne napísali politickú satiru Kandidát,

Generační román, román s tajemstvím, iniciační či společenský. Stopy všech těchto žánrů můžeme najít v druhém románu slovenského spisovatele Michala Havrana, nazvaném Analfabet. Je mnoho způsobů, jak si k tomuto jazykově sugestivnímu, ba strhujícímu dílu najít cestu. Čím déle však čteme, tím je jasnější, že nejedna z nich bude slepá.