Spisovatelé

Po viacerých odpočúvacích kauzách, ktoré prehrmeli Slovenskom, najviac zarezonovala Gorila. Netreba však urážať tieto stredoafrické primáty ani literátsky zhodiť všetku vinu na Dánov, pretože niečo „je zhnité“ priamo v nás. Nezmení to žiadna nežná či drsná revolúcia, veď keby áno, román Petra Pišťanka z roku 1991 by bol iba vulgarizmom a nie doslova naplneným proroctvom. Ale so štatútom hriešnika národa sa mohol pochváliť už o poldruha storočia skôr Jonáš Záborský.

„Som si myslel, že aspoň v skutočnej kampani sa vyhneme Iluminátom,“ povedal niekto z kreatívcov. „Nebojte sa, toto sú zrozumiteľné dokumenty, žiadny výplod chorej fantázie,“ doplnil ju Lambert.

Maroš Hečko je filmový scenárista a režisér, medzi jeho projekty patrí i festival krátkych filmov Azyl, ako textár a spevák pôsobil v alternatívnych kapelách Free Faces, Bezmocná hŕstka či Home Made Mutant, knižne vydal svoju básnickú tvorbu. Michal Havran študoval v Paríži a Štrasburgu protestantskú teológiu, po návrate do Bratislavy založil slovenskú edíciu Le Monde diplomatique a stal sa jej šéfredaktorom, zameriava sa na pálčivé spoločenské témy. Spoločne napísali politickú satiru Kandidát,

Zbierka poviedok Maroša Hečka Vyhorení má na prvý pohľad všetko, čo by mala dobrá kniha mať: odporúčania na obálke, vo vnútri fotografiu autora, desať poviedok, ktoré nie sú dlhé ani krátke a desať je tiež tak akurát. Nájdeme tu aj osvedčené témy – partnerské vzťahy, virtuálne reality, alkohol a iné závislosti.

Popri formálnych detailoch je neprehliadnuteľným prestrelkom patetický obraz erekcie: „Môj penis ako delfín skáče po vrcholcoch vĺn.“ V tomto prípade vina skôr padá na redakčnú prácu, ktorá tieto nedôslednosti či nepotrebné ozvláštnenia nezaregistrovala a nevyškrtala ešte pred tlačou.