Autorka Uršuľa Kovalyk vzbudzuje rozruch kritiky ako aj záujem čitateľov už od svojho debutu Neverné ženy neznášajú vajíčka (2002). Neskôr nasledovali ďalšie rovnako iritujúce prozaické zbierky Travesty šou (2004) a Žena zo sekáča (2008) a divadelné a rozhlasové hry, napr. Deň mŕtvych, hra napísaná pre hercov Divadla bez domova.
UK
Uršuľa Kovalyk
Uršuľa Kovalyk svojimi dvoma zbierkami poviedok Neverné ženy neznášajú vajíčka a Travesty šou získala povesť feministickej autorky, drsnej provokatérky, hoci jej výrok na záložke poslednej knihy, románu Žena zo sekáča – "Ak by som chcela iba šokovať, prebehla by som sa holá po Hlavnej ulici v Košiciach a nemusela toľko sedieť za počítačom" – naznačuje, že provokatérsku auru berie so sympatickou rezervou.
Označenie feministická spisovateľka sa s Uršuľou Kovalyk spája už od jej prvej knihy Neverné ženy neznášajú vajíčka (2002). Ak vtedy feminizmus v jej poviedkach znamenal predovšetkým istú extrémnosť a razantnosť pri výbere tém a spôsobe interpretácie mužsko-ženských vzťahov, jej dnešná zbierka poviedok Travesty šou, hoci aj podobne nekonvenčná a znepokojujúca, obsahuje feminizmus o niečo hlbšie zažitý, jemnejšie modelovaný a variovaný.
