Georgievski, Ognen
Skrateni prikazni

ukázka beletrie zahraniční

Našiel som pred mojimi dverami pohodenú pohľadnicu, raz večer, vracajúc sa zo skúšky jednej neobvyklej verzie Strindbergovej Strašidelnej sonáty.

Ognen Georgievski: Skrateni prikazni (Skopje, Tabernakul 2003)

Nepodpísaná pohľadnica
Našiel som pred mojimi dverami pohodenú pohľadnicu, raz večer, vracajúc sa zo skúšky jednej neobvyklej verzie Strindbergovej Strašidelnej sonáty. Nádherný pohľad na Atény, ale nevysvetliteľne zvláštny. Pohľadnica bola v skutočnosti fotografiou mesta, ale bez národného archeologického múzea, univerzity, priemyselných oblastí, bez dopravného ruchu - fotografia Atén z roku 594 p. n. l. Zreteľne je vidieť rozdelenie všetkých objektov v meste na štyri časti- presne ako keď som čítal, že mesto vyzeralo takto po Solonovej reforme. Kto by mi len mohol poslať takú zvláštnu a ojedinelú pohľadnicu bez toho, aby sa podpísal? Bez mena, adresy, žiadna poštová pečiatka - nemala nič. Vychutnával som si svoje domnienky. Spať som išiel neskoro.

Vstal som zavčasu, avšak na pohľadnicu som sa rozpamätal až keď som začal usporadúvať programy divadelných predstavení. Odišiel som ju vziať z mojej izby, kde som ju nechal, ale nebola tam. Pomyslel som si, že som bol asi námesačný (mama dodnes tvrdí, že som námesačný!), lenže bol som si istý, že niekedy pred ôsmou som ju mal v rukách. Prekvapený a zmätený som ju našiel na inom mieste - vedľa dverí. Kôli tomuto zmätku ešte istejší v seba (napriek tomu sa mi to nemohlo snívať!) som ju zodvihol a pozrel som na ňu - omráčil ma pohľad na Eiffelovu vežu: Paríž 1924 v čase Olympijských hier. Hodil som ju na posteľ a zhromažďujúc zmačkané programy do tašky som bežal do divadla.

Celý deň som myslel na pohľadnicu. V noci som došiel okolo tretej. Hneď som si ľahol. Natiahol som si perinu cez hlavu, silno som zavrel oči a prikázal som si, nech hneď zaspím! Ďalší deň, pohodená na prahu, ležala pohľadnica s niekoľkými obrázkami Laosu, avšak nie Ľudovej demokratickej republiky Laos, ani Nezávislého kráľovstva zo 14. storočia, ale ani toho Laosu z roku 1893, keď bol pod francúzskou okupáciou. Toto bol akýsi „Laos“, „nejaký Laos“, alebo „niečo ako“ Laos z XX., XXX., alebo XXXV. storočia. Predmety vo vzduchu, čudné tvary dvíhajúce sa z podzemia k predmetom v ovzduší… Akoby bol Jules Verne jeho zakladateľom…

Bol som na pošte, potom u jednej veštkyne, nakoniec i u jedného historika - bezúspešne. Na polícii som radšej nebol. Bál som sa, aby ma nezavreli do nejakého psychiatrického ústavu. Jedine matka ma vypočula až do konca a znova mi pripomenula, že som námesačný. Pohľadnica z divného Laosu nemala žiaden význam.

O mesiac som na nepodpísanej pohľadnici uvidel 31 miest - trocha z minulosti, budúcnosti a trocha zo súčasnosti: oblasť pod Andami, ktorú dnes nazývame Sevilla (ibaže táto bola osídlená Maurmi); súčasné Benátky; nejaká zvláštna futuristická verzia Budapešti; Atlantída sedemdesiatych rokov minulého storočia; Rím s Mussolinim v hlavnej úlohe…

Počas jedného rána (v deň premiéry divadelnej hry) som predo dvermi nenašiel nič. S kávou a cigaretami v rukách a prázdnotou v hlave som tupo pozrel na mamu, ktorá mi smejúc sa podávala pohľadnicu. Tentoraz to bol obrázok mojich rodičov so Strindbergom vo Švédsku, no nejaký iný, neobyčajne rozdielny od súčasného… viete na čo myslím.

Mati mi vyrozprávala jednu čudnú príhodu: večer som vstal a (iba v spodkoch a tričku) som niekam s pohľadnicou odišiel. Vrátil som sa s novou, nechajúc ju tam, odkiaľ som tú prvú vzal. Snažili sa ma spolu s otcom prebudiť (ten z toho vyvodil záver, že by som potreboval viac oddychu od skúšok). Avšak, ešte spiac, som akurát zdvihol ruky, ako keby som ich fotil pomyselným fotoaparátom a vrátil som sa do svojej postele.

Z makedonštiny přeložil Enes Mustafović

Diskuse

Vložit nový příspěvek do diskuse
Vaše jméno:
E-mail:
Text příspěvku:
Kontrolní otázka: Kolik je prstů na jedné ruce
Kontrolní otázka slouží k ochraně proti vkládání diskusních příspěvků roboty.

Více k článku

související články

zhlédnuto 1796x

Inzerce
Inzerce