Márius Kopcsay

V strede záujmu Máriusa Kopcsaya ako prozaika je opakovane jeho vlastná životná skúsenosť. Tento horizont prekračuje len minimálne, hoci aj miera fikcie a reality a najmä spôsob podania postupne u neho – od knihy ku knihe – naberali aj literárnejší kurz.

Poviedkovou zbierkou Zbytočný život ukončil Márius Kopcsay svoju trilógiu – patria sem ešte knihy Kritický deň (1998) a Stratené roky (2004) a treba skonštatovať, že v kontexte vlastnej tvorby tu neprišiel so žiadnymi novými témami ani motívmi.

Deziluzívnosťou sa to v najnovšej slovenskej literatúre len tak hemží. Všelikto dnes píše o stiesnenosti životom, o sebatrýzňach a sebaanalýzach, o skľučujúcich a bezvýchodiskových situáciách všednej každodennosti. Spôsoby podania sú rôzne, takisto miera presvedčivosti. Zato (seba)charakteristika literárnych postáv je až prekvapivo podobná.

Jeho dnešný prozaický rukopis je v porovnaní s prvotinou oveľa vyváženejší a vyrovnanejší, tiež literárnejší...