KL

Katarína Labudová

Už názov poviedok Ivany Gibovej Eklektik bastard naznačuje humor, ktorý odľahčuje ťažšie témy, skryté pod (naoko cynickým) povrchom. Témy smútku, frustrácie, absurdity existencie a vyčerpanosť jazyka a komunikácie sú prítomné v každej poviedke a humor umožňuje rozprávať o týchto témach bez pátosu, bez modernej depresie, so zachovaním odstupu. Sú to témy, s ktorými dokážeme rezonovať, aj keď nie sme z východu, nebývame v Bratislave a nemáme tridsať rokov.

Fytopaleontológia Petra Šuleja je nominovaná na cenu Anasoft litera 2020. A hoci experimentálna dystopická kniha voľne nadväzuje na predchádzajúce časti trilógie, dá sa čítať aj samostatne. Z Bratislavy je megapolis, v ktorom sa hrá o život, o kyslík a o rastlinu života.

Kniha Čepiec je dokumentom autorkiných ciest do folklórneho regiónu Šumiac pod Kráľovou hoľou. Rozprávačka sa tu učí šiť ženský čepiec, azda najkomplikovanejšiu a najzdobnejšiu časť ženského kroja vydatých žien. Hovorí, že na konci bude čepiec a kniha. Čepiec nebude nosiť a knihu nebude čítať. Avšak mnoho čitateliek budú Kucbelovej presvedčivú a autentickú prózu čítať s nadšením.

Autorka a scenáristka Alena Sabuchová bola nominovaná medzi tohtoročných finalistov literárnej súťaže Anasoft litera. Jej druhá kniha Šeptuchy beletrizuje cestopisné a etnografické východiská, podobne ako Denisa Fulmeková, Katarína Kucbelová, Dominika Madro a Zuzana Mojžišová, ale aj Kateřina Tučková, ktorú so Sabuchovou spája aj motív liečiteliek, šeptúch, veduniek, žítkovských bohýň.

V knize Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa, nominované na cenu Anasoft Litera za rok 2018, Pavel Vilikovský prostřednictvím postavy Autora Obyčana opouští uvěřitelný, ale banální časoprostor ve prospěch fantaskní postavy krásné vévodkyně, která byla kdysi strojvůdkyní. Tím mimo jiné ironizuje literaturu a očekávání s ní spojená.

Etela Farkašová (1943), prozaička a filozofka, sa stala laureátkou 13. ročníka prestížnej ceny Anasoft litera. Jedna z porotkýň sa vyjadrila, že kniha Scenár bola favoritom pre viacerých odborných porotcov, čo bolo pre samotnú spisovateľku prekvapením, pretože téma starnutia nepatrí ku všeobecne populárnym námetom.

Ruzká klazika je antológiou „fejkových“ poviedok, ktoré sú imitáciami ruskej klasiky. Podľa predslovu sa falšovaniu venujú najmä profesori literatúry, epileptici a alkoholici, ktorých nútia zakladať anarchistické krúžky a hádať sa o existencii Boha.

Román Telá vyšiel v mimoriadne graficky a typograficky zaujímavej väzbe. Hlavné postavy románu, štyria Bratislavčania, prežívajú telesné fenomény od menštruácie, sexu, choroby, smrti až po tehotenstvo. Známa mnemotechnická pomôcka, päť T (ticho, teplo, tíšenie bolesti, tekutiny, transport) pomáha štrukturovať poetický a vizuálne bohatý text.