Do literatúry vstúpil v 60. rokoch minulého storočia. V roku 1967 vychádza prvá zbierka poviedok Sered tyžnja (V strede týždňa), o rok na to Naberežna,12 (Nábrežná 12). V roku 1969 Večir svjatoji oseni (Večer posvätnej jesene), po ktorej ho takmer prestali  publikovať a na dlhší čas odstránili z literárneho sveta. Po desiatich rokoch odmlky prichádza s knihou Kryk pivnja  na svitanku (Krik kohúta na úsvite). Postupne sa objavujú ďalšie – Dolyna džerel (Dolina prameňov), Maleňke večirnje intermecco (Maličké večerné intermezzo), Ptachy z nevydymoho ostrova (Vtáci z neviditeľného ostrova), Na poli smyrennomu (Na poli pokory), Stežka v travi. Žytomyrska saha (Cestička v tráve. Žytomyrská sága), Oko prirvy (Oko priepasti), Myslenne derevo (Pomyselný strom). V roku 1988 stáva sa nositeľom Ševčenkovej ceny za román Try lystky za viknom (Tri lístky za oknom).

Neustálym objektom jeho tvorby je predovšetkým ľudská duša v jej rozličných prejavoch, podobách. Filozofická podstata v jeho dielach spočíva v hľadaní odpovedí na odveké otázky – o živote a smrti, pokore a vzbure, slobode a porobe, láske a nenávisti. Je to aj o svete, ktorý sa stráca, o človeku, ktorý sa snaží po novom utvrdiť sa v ňom. Niet sa čo diviť, že literárna kritika často jeho prózu nazýva aj intelektuálno-filozofickou. Ale pritom ide o prózu, tak povediac, viacrozmernú, preto je dostupná každému čitateľovi.

Množstvo sujetov, tém, motívov berie z biblických legiend, zo starých historicko-literárnych rukopisov, folklórnych prameňov. Ale v prvom rade sú to tiež materiály, ktoré v konečnom dôsledku vedú čitateľa k úvahám o súčasnom svete. Napríklad podobenstvo je jednou z čŕt jeho štýlu, ktorý núti čitateľa, aby sám hľadal odpovede. Valerij Ševčuk ľahko prechádza zo sveta legiend do reality. A pri krutej realite mu prichádza na pomoc irónia.

Vytvoril celý cyklus historických diel, v ktorých zobrazuje dejiny  duchovného vývoja ukrajinského národa.

Diela Valerija Ševčuka  vyšli  v 22 jazykoch sveta. Český čitateľ sa s ním tiež mohol zoznámiť – Valerij Ševčuk: Příbytek pokory aneb Nový synaxář kyjevský sepsaný hříšným Simeonem mnichem dvatého kláštera Pečerského (český preklad Zina-Genyk Berezovská, Praha, Vyšehrad, 1985). Vo vydaní Ukrajina, davaj, Ukrajina. Antologie součaných ukrajinských povídek,  ktoré vyšlo v brnianskom vydavateľstve Větrné mlýny v roku 2012, sa objavila poviedka V. Ševčuka  Ďábel, ktorý je (preložil Alexej Sevruk). Na  Slovensku vyšiel výber z poviedkovej tvorby – Žlté lístie v júli (preklad Juraj Andričík, Košice, Východoslovenské vydavateľstvo, 1977). V roku 1986 v bratislavskom vydavateľstve Slovenský spisovateľ vyšla antológia ukrajinských poviedok pod názvom Strom života. Od V. Ševčuka je tam poviedka Prievozník, ktorú preložil Andrej Pestremenko.

V jeho próze je častým symbolom dom. Literárny vedec Mykola Žulynskyj v doslove  S láskou k človeku a svetu (vo vydaní Valerij Ševčuk: Vybrani tvory. Dnipro, Kyjiv, 1986) na s. 13 napísal: „Symbol domu má pre Valerija Ševčuka zásadný význam. Je to znak nádeje, osadlosti, zachovania rodu, rodinných tradícií, zovšeobecňuje to mikroklímu duchovnej príbuznosti pokolení.“