Katarína Kucbelová

Kniha Čepiec je dokumentom autorkiných ciest do folklórneho regiónu Šumiac pod Kráľovou hoľou. Rozprávačka sa tu učí šiť ženský čepiec, azda najkomplikovanejšiu a najzdobnejšiu časť ženského kroja vydatých žien. Hovorí, že na konci bude čepiec a kniha. Čepiec nebude nosiť a knihu nebude čítať. Avšak mnoho čitateliek budú Kucbelovej presvedčivú a autentickú prózu čítať s nadšením.

Zatiaľ poslednú zbierku Vie, čo urobí (2013) vydala Katarína Kucbelová po piatich rokoch. Časový odstup priniesol nielen zmenu témy, ale aj značný posun v poetike autorky. Zo stručnosti výrazu, príznačného pre jej tvorbu, sa dostávame k vete, významovo zaťaženej, expresívnej – „Vie, čo urobí“ je tvrdenie.

Ohlasy na druhú básnickú zbierku Kataríny Kucbelovej (1979) Šport na seba nenechali dlho čakať. Kniha neostala bez rozpačitého povšimnutia, ako sa to občas stáva, možno práve/najmä vďaka jej názvu a výtvarnému spracovaniu (výtvarník Patrik Illo), ktoré sa v našom literárnom priestore s predstavou POÉZIE celkom nezhoduje.

Duál ako archaický gramatický tvar pre podvojnosť sa asociuje s dualizmom binárnych protikladov, ktoré Katarína Kucbelová vo svojej zbierke básní živo využíva...