V Sarajeve otvorený prvý Zimný salón kníh
Zimski salon knjige (2005)

V Sarajeve otvorený prvý Zimný salón kníh

Zimný salón kníh Sarajevo 2005, prvý ročník zimného knižného bienále a veľtrhu.

Prvý sarajevský Zimný salón kníh, ktorý sa koná v organizácii a pod patronátom vydavateľstva Šahinpašić v priestoroch Mestskej galérie Collegium Artisticum v čase od 12. do 28. decembra 2005, bol formálne otvorený v prvý deň konania „miniveľtrhu“ o 10. hodine. Slávnostné a vcelku pompézne otvorenie sa však konalo podvečer o 18.00 a túto veľkolepú príležitosť dostal náhodný návštevník, ktorý si ráno ako prvý kúpil aspoň jednu knihu a vyšiel s ňou von z centra mestskej galérie.

Nápad usporiadať zimné bienále kníh sa zrodil v hlave Tajiba Šahinpašića, majiteľa popredného bosnianskeho vydavateľského domu TKD Šahinpašić. Mal postaviť akúsi zimnú alternatívu veľkému sarajevskému knižnému veľtrhu, ktorý sa konal v lete a ktorý tento rok navštívilo doteraz najviac návštevníkov v celej jeho histórii.

Ako je známe, knižné veľtrhy okrem prezentácií nových literárnych prírastkov a iných promo- podujatí prinášajú aj šancu pre návštevníkov, aby za podstatne nižšie ceny mohli nakúpiť knihy, ktoré by si za normálnych okolností v tak veľkom množstve dovoliť nemohli. Prvý ročník Zimného salónu kníh, na ktorom sa predstavuje 33 vydavateľstiev a nakladateľstiev, z ktorých je 16 z Bosny a Hercegoviny a zvyšných 17 je dohromady zo Srbska a Čiernej hory a Chorvátska, tu ponúka na predaj častokrát knihy o 30 až 80 percent lacnejšie, než je tomu v kamenných obchodoch či v internetovom predaji.

Ako už bolo spomenuté, Zimný salón kníh dáva priestor aj pre mnohé promócie a prezentácie práve vydávaných diel. Z tohto titulu hneď v prvých dňoch konania akcie vydavateľský dom TKD Šahinpašić predstavil svoju koncoročnú knižnú produkciu: promovala sa kniha BiH u postdejtonskom periodu (Bosna a Hercegovina v postdaytonskom období) autora Mirka Pejanovića, vcelku zaujímavé čítanie pravdepodobne prinesie aj ďalšie ambiciózne dielo mladého spisovateľa Veselina Gatala Ja sam pas i zovem se Salvatore (Som pes a volám sa Salvatore), nemenej očakávaná a rozruch vzbudzujúca je aj zbrusu nová kniha autora Irfana Horozovića Kvadriga (Štvorzáprah). Vo filozofickej edícii „Diskurzy“ prináša Šahinpašić na knižný trh po štúdiách o Hegelovi, Kantovi a Nietzschem i polemické pojednanie Heidegger u svom vremenu (Haidegger vo svojej dobe), autora Otta Poggelera a tiež novú knihu Slavoja Žižeka Škakljivi subjekt- odsutno središte političke nostalgije (Chúlostivý predmet- absentujúce centrum politickej nostalgie).

Vstup na celý Zimný salón kníh je po všetky dni na rozdiel od iných podobných podujatí bezplatný a návštevníci sa tak môžu tešiť na predvianočné nákupy za veľmi zaujímavé ceny.

Na plagát, ktorý mal promovať a aj promuje celú akciu, bola pred časom vyhlásená študentská vysokoškolská súťaž. Víťaznou prácou sa stal návrh Jasminy Izetbegović, študentky štvrtého ročníka Akadémie múzických umení Univerzity v Sarajeve, v triede známej profesorky Amry Zulfikarpašić. Práce ďalších študentov, ktorí taktiež zaslali svoje grafické návrhy do súťaže, sú vystavené v priestoroch sarajevskej Mestskej galérie Collegium Artisticum, kde sa koná celý Zimný salón kníh.

Diskuse

Vložit nový příspěvek do diskuse

Enes Mustafović,

Isteže, čisto translatologicky by sedelo v preklade do slovenčiny Akadémia výtvarných umení, lež niektoré veci nie je možné nazerať čisto z tohto pohľadu. Mimochodom grafické návrhy sa nerobia len na AVU lež aj na AMU (ako príklad uvediem Vysokú školu múzických umení v Bratislave a jej niektoré fakulty), názov "múzický" sa v slovenčine nespája len čisto s pojmom "hudobný", mám zo slovenskej praxe overené (a preto som použil aj preklad "múzických" oproti lingvisticky čistému "výtvarných"), že pojem "múzických umení" konotuje medzi ľuďmi obecnejší rozptyl (hudobný, filmový, divadelný, výtvarný...) než len čisto jeden profilujúci. Čiže z mojej strany snaha "vpasovať" do lokálnych súvislostí, nie snáď striktne jazykovo nesprávny pohľad. Tým vystríham profesionálnu prekladateľku a tlmočníčku pani Bašić pred jej profesionálnym profesným neduhom, v literárnom prostredí (napr. pri literárnych prekladoch) by veci mohol značne negatívne ovplyvniť, aj keď v tomto prípade nešlo o literárny text. Ale určite kvitujem postreh, keďže striktne jazykovo v tomto nie je spor a uznávam výhradu. Napriek tomu s dovolením ostanem pri svojom "náhradnom pomenovaní", keďže to som dosť dlho zvažoval a konzultoval a nemyslím žeby bolo úplne nesprávne.

Anna Bašić,

VZKAZ PRO AUTORA ČLÁNKU
Nechci být protivně pedantická, ale v posledním odstavci tohoto článku mě cosi bodlo do oka.Chápu, že překlady jsou náročné, ale pokud chcete mít článek správně,domnívám se , že Jasmina Izetbeg. je studentka Akademie výtvarných umění, když dělala grafický návrh.

Jinak děkuji za zajímavosti Z BaH literatury.Zpověd Biljany Plavšić(mojí bývalé prof.) TO JE TEDY PŘEKVAPENÍ!
Protože jsem ji znala jako výborného odborníka a náročného, ale spravedlivého profesora, nemohla jsem vůbec pochopit, jak a proč se ocitla uprostřed a i v čele fašistoidní politiky. Ani její "zlé výroky" z období válečného konfliktu v BaH mi k ní neseděly. To, co jsem si ted přečetla v jejích zápisech ty moje otazníky kolem ní ještě umocnuje.