(Brno - 8.4.2005) - Pokračovať v tradícii pravidelného usporadúvania národných dní kultúry jednotlivých národov krajín bývalej Juhoslávie sa i tento rok rozhodla Společnost přátel jižních Slovanů v České republice v spolupráci s Ústavom slavistiky Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Už v poradí druhé Dny bosenské kultury sa počas piatich marcových podvečerov (7.-11.3.2005) konali v Brne, v priestoroch Filozofickej fakulty a podľa predpokladu priniesli pestrú paletu prednášok na literárne a lingvistické témy a taktiež zaujímavý kultúrno-spoločenský program.

Pondeľňajší program sa po slávnostnom zahájení niesol v znamení prednášky Nejnovější vývoj v Bosně a Hercegovině, ktorú predniesol popredný historik, člen Akadémie věd České republiky PhDr. Ladislav Hladký, CSc., špecialista na dejiny Bosny a Hercegoviny. Prítomní sa tak mohli dozvedieť o súčasnom stave a vývoji spoločnosti tejto balkánskej krajiny na pozadí jej náročného dávneho i nedávneho historického vývoja.

Na historicko-spoločenskú problematiku sa svojim literárnym pojednaním na mierne provokatívnu tému Existuje bosenská literatura? snažil nadviazať balkanista, macedonista a slavista prof. PhDr. Ivan Dorovský, DrSc., podajúc jasné, vecné a odborné stanovisko k pohľadu na komplexne a samostatne, aj keď (vzhľadom na viacero národov žijúcich v tejto krajine) mierne jazykovo rozvrstvene sa vyvíjajúcu literatúru na teritóriu Bosny a Hercegoviny.

Stredajší referát lingvistického zamerania s názvom Bosenský jazyk a jeho místo mezi dalšími jihoslovanskými jazyky prednesený lingvistom, balkanistom a slavistom Mgr. Pavlom Krejčím, Ph.D., dal prítomným poslucháčom možnosť urobiť si presný obraz o začlenení bosnianskeho jazyka do južnoslovanskej vetvy indoeurópskej jazykovej rodiny.

Po troch dňoch odborných výkladov, referátov a prednášok sa posledné dva podvečery Dní bosnianskej kultúry niesli už skôr v uvoľnenejšom duchu.

Štvrtkový program vyplnil komponovaný Literárně hudební podvečer, počas ktorého sa Dr. Dagmar Dorovská vrátila v spomienkach k úskaliam náročnej, ale o to viac zaujímavej redakčnej a editorskej práce pri zostavovaní, triedení a úprave rozsiahleho rukopisu z pozostalosti Františka Valouška pre knihu Vzpomínky na Bosnu. Po rozprave a čítaní úryvkov a pasáží z uvedeného diela sa k slovu dostal jeden z do dnešnej doby najreprezentatívnejších žánrov bosnianskeho umenia a tradícií ústnej ľudovej slovesnosti, bosnianska sevdalinka. Piesne lásky a túžby, ktoré aj v dnešnom období v Bosne zažívajú svoju renesanciu a sú a vždy boli prostriedkom pre vyjadrenie lásky mladých mužov k dievčatám i prenesene k vlastnej krajine, odzneli v krátkom hudobnom pásme. Záver programu patril prezentácii pripravovaného prekladu diela plodného bosnianskosrbského básnika, prozaika a esejistu Stevana Tontića z roku 1993 pod názvom Sarajevski rukopis. Český výber z Tontićovej tvorby pod názvom Sarajevski rukopis a jiné básně predstavil prekladateľ a špecialista na autorovu tvorbu doc. PhDr. Ladislav Soldán, CSc.

Dny bosenské kultury zavŕšili svoju tohtoročnú púť avizovaným tajomným piatkovým programom Filmové překvapení Enese Mustafoviće. Celoplošná projekcia jedného z najlepších bosnianskych filmových počinov súčasnosti, medzinárodne úspešnej tragikomédie Gori vatra (2003) režiséra Pjera Žalicu, s lektorským úvodom študenta a filmového publicistu Enesa Mustafovića, sa uskutočnila v kinosále Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity. Dej filmu pojednáva vo viacerých paralelných líniách o súčasných a navýsosť aktuálnych problémoch, s ktorými stále bojuje Bosna a Hercegovina - o snahe zmierovať vojnou rozdelené národy žijúce na území Bosny a Hercegoviny, korupcia, obchod s bielym mäsom, ale taktiež i snaha vyrovnať sa s tragickým údelom obyvateľov, ktorý priniesla vojna v Bosne, a to aj za cenu obetovania vlastného života. Uvedené filmové predstavenie bolo bezosporu peknou bodkou za 2. ročníkom Dnů bosenské kultury, počas ktorého sa odprezentovalo, prednieslo a prediskutovalo veľa tém z rôznych kultúrno-spoločenských oblastí.