Na efekt
Hvorecký, Michal: Eskorta (in Pravda)

Na efekt

V bežnom jazyku znamená eskorta ozbrojený ochranný sprievod, subštandardne má však aj význam – erotické služby na objednávku. Práve tie sa východiskovo stali zaujímavými pre Michala Hvoreckého v jeho treťom románe Eskorta.

V bežnom jazyku znamená eskorta ozbrojený ochranný sprievod, subštandardne má však aj význam – erotické služby na objednávku. Práve tie sa východiskovo stali zaujímavými pre Michala Hvoreckého v jeho treťom románe Eskorta.
Hvoreckého úsilie v žiadnom prípade nebyť všedný a priemerný tu dostalo podobu spojenia celého radu tém a motívov, vymykajúcich sa z bežného „malomeštiackeho“ spôsobu myslenia a života. Malosť pomerov – v duchovnom i priestorovom význame – je totiž hlavnou traumou Hvoreckého hrdinu (a v podstate celej jeho rodiny minimálne v dvoch predošlých generáciách) a zároveň hlavnou brzdou jeho osobnostného rozletu. V románe sa to len tak hemží výstrednosťami a výstrelkami, ktoré sa v optike postavy stávajú bežnou normou správania. Jediným efektom ich opakovaného zmnožovania a variovania je však konečná prázdnota, monotónnosť a otázka o zmysle Hvoreckého literárnej výpovede prednostne na tému telesnosti a rodovej identity.

Cez posunutú realitu k ešte posunutejšej utópii
Román má rámec životnej retrospektívy hlavnej postavy, jej akýchsi fiktívnych memoárov, a to aj s reálnym časovým i priestorovým situovaním. Rozprávačom je samotná postava, lineárne opisujúca svoj vlastný osud – homosexuálnu rodinnú prehistóriu konfrontovanú s represiami nacistického a komunistického režimu, detstvo v československom disente (!) sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, vysťahovanie do západného Berlína, návrat do Bratislavy po spoločenských zmenách roku 1989, štúdium herectva, „nenáročná a zaujímavá“ práca v eskortnej službe, kariérny vzostup a pád, nový život znova v Berlíne a napokon opätovné presťahovanie do Bratislavy. Rozprávanie vychádza z dobových i miestopisných reálií, ale realitu svojím spôsobom „sfantazijňuje“ – uspôsobuje si ju, preháňa, zveličuje, absurdne vyhrocuje. Zreteľný utopický rámec pritom dávajú románu až jeho záverečná časť a epilóg, dopovedajúci dej po desiatich rokoch.

Eskorta
sa vyznačuje takou intenzitou extravagantností, až sa pomimo akéhokoľvek prekvapenia stáva smiešne trápnou. Ak mala manifestovať autorovu otvorenosť voči okrajovým alebo tabuizovaným témam či ukázať jeho nekonformnosť, svoj účel splnila. Ak ale mala byť ukážkou jeho spisovateľského umenia, znova to nejako nevyšlo. Eskorta je v prvom rade konštrukt, zmietajúci sa medzi konzumnou povrchnosťou a kváziintelektuálnou kritikou. Konštrukt, ktorý visí vo vzduchoprázdne – odtrhnutý od života pre svoju umelosť a falošnosť. Konštrukt, ktorý pôsobí ľudoprázdne – pre neprítomnosť hodnovernej postavy. Text plný banalít, slovnej vaty, logických nepresností, jazykových i štylistických prešľapov.

Prázdne dilemy
Michal Kirchner, ročník narodenia 1973, hlavná postava Eskorty, sa nevyznačuje nijakými zvláštnymi vlastnosťami či schopnosťami. Zato už od detstva si uvedomuje svoje kolísanie medzi mužským a ženským pohlavím. Rodovo-identitnú dilemu postavy naznačuje už prvá veta románu: „Odjakživa som si myslel, že by som vyzeral lepšie, keby som sa narodil ako žena.“ Celá prvá kapitola prvej časti zdôrazňuje práve tento moment – neistota rodu, vlastný žensky jemný vzhľad, odmietanie mužského tela, akási vnútorná žena. Spochybnením pohlavia, resp. pohlavnej orientácie, je aj následná rodinná homosexuálna história: gejovia a lesby v rodičovskej i starorodičovskej línii, kde splodenie potomka je vždy len reakciou na vyostrenú dobovú politickú situáciu. Nakoniec sa však nekoná ani homo-, ani bi-, ani transsexualita. Z Michala vyrastie muž, ktorého priťahujú ženy a táto príťažlivosť sa náhodou, no bez zábran, zmení na zdroj obživy. V službách eskortnej agentúry sa z neho stáva muž na objednávku, gigolo, prostitút (aj keď to posledné, vyrieknuté nahlas jednou z klientok, považuje priam za urážku), skrátka spoločník osamelých, no finančne zabezpečených žien, vďaka ktorým môže viesť pohodlný až luxusný život i on sám. V podstate osamelý, bez jediného ľudsky blízkeho vzťahu, čo si naplno uvedomí pri zoznámení s mladučkou Sophiou (v každom prípade maloletou na zažívané sexuálne orgie: „Keď ja som už sedával na výsluchoch, ona ešte ani len nebola na svete.“ – Uf!). Dramaticko-tragický záver tejto dejovej línie v duchu mafiánskych praktík znamená koniec realisticky ukotveného rozprávania a presun do absurdne vystupňovanej utópie. Najprv ako deskripcia zmeny pohlavia, potom ako predstava slovenskej reality v područí kórejských investorov.

Román sa formálne člení na štyri časti a epilóg, ktoré by sa z hľadiska sujetu dali tézovite pomenovať ako prehistória – vzostup – pád – premena – nový život. Tém a motívov, ktoré jednotlivé línie vystužujú, je príliš veľa a niekedy si takmer prekážajú. Tak napríklad hneď na začiatku nahodená téma pochybovania o vlastnom pohlaví postupne vplynie do úplne iných tém a celkom sa v nich stratí. Nanovo sa ohlási až v záverečnej časti – v jej svetle sa potom úvodná veta románu ukazuje ako osudová predestinácia postavy. Vedľa seba sa tu tlačia interpretácia homosexuálnej komunity ako odnože československého disentu a undergroundu, pertraktovanie hodnotovej príťažlivosti západu, aktuálne vyrovnávanie sa s traumami minulosti – cez zoznamy spolupracovníkov bývalej štátnej bezpečnosti a mená vlastných rodičov v nich, erotické zážitky, drogové úlety, kritika domácich pomerov... Čo dom a vlastná publicistika dali.

Povrchnosť, povrchnosť, povrchnosť
Pre písanie Michala Hvoreckého je typická reprodukcia javovej stránky skutočnosti s absurdnou utopickou pointou. Vystačí si s povrchom – počnúc značkami a končiac ideológiami. Epických akcií v pravom slova zmysle je v románe úplné minimum. Prevláda statickosť a deskriptívnosť. Hlavná postava pôsobí povahovo i ľudsky ľahostajne, akoby kopírujúc sterilitu konštruktu. Jej indiferentnosť pritom nedokáže narušiť ani sebakritický výpočet negatívnych vlastností a slabostí až na hrane zákona. Z fascinácie komiksami ostali žánrovo svojské citoslovcia. Dej sa posúva tým, že postava zmení miesto pobytu. Všetko musí byť dopovedané, vysvetlené (na spôsob „Viedeň je šesťdesiat kilometrov od Bratislavy“). Viackrát to logicky škrípe a nesedí, zaráža naivitou.

Ak tento text niečo charakterizuje, tak je to predovšetkým bezbrehá túžba po exkluzivite. A súčasne jasne čitateľný a ľahko identifikovateľný autorský kalkul, aký typ diela bude konvertibilný v nemeckom prostredí a čo tam jednoducho treba dať, aby bol pre toto prostredie pútavý. Trojuholník miest Praha – Bratislava – Berlín vyznačuje nielen životnú trajektóriu postavy Michala Kirchnera, ale aj profesionálnu záujmovú oblasť Michala Hvoreckého. Za vonkajším dojmom sa však skrýva veľmi málo.

Kupte si knihu:

podpoříte provoz našich stránek

Recenze

Spisovatel:

Kniha:

Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2007, 238 s.

Zařazení článku:

beletrie zahraniční

Jazyk:

Země:

Diskuse

Vložit nový příspěvek do diskuse

petia,

to Lujza: A kde berete jistotu, že zrovna Vy knihu chápete správně? Autor dobře věděl, že píše knihu, kterou pak budou bez jeho asistence číst různí lidé a různě ji přijímat. Proč hned tvrdit, že tomu recenzentka nerozumí - prostě jen knihu vnímala jinak než Vy. Přece základním rysem uměleckých textů, tedy literatury, je interpretační otevřenost! A pokud s jiným názorem nesouhlasím, jde to napsat i bez útočení.

Lujza,

Jaj, pani Dana Krsakova ste mimo toho vsetkeho a nerozumiete tomu, ,,co chcel tym autor povedat,,
Skuste rozmyslat aj inak ako cislami, faktami a tym, ci sa nieco s niecim stotoznuje alebo nie. Pise dobre, ale vidim, ze jeho tvorbu pochopi iba maly okruh citatelov, kam vy nepatrite, myslim, ze ste jeho knihy ani poriadne necitala, ved dnes sa da vsetko spravit z nicoho... Plys sa mi pacil viac, ale tato kniha tiez nie je zla.
A .. Napiste vy nejake mega dielo-urcite bude skvele a  spravne napisane, ako asi - LEN vyzadujete a potom si ho odhodnotime, tesim sa a urcite nie som sama :)

Miro,

Ja beriem Hvoreckeho knihy ako absurdnu alegoriu nasho sveta. Eskorta je pre mna najmenej osobna (Plys som este necital). Postavy su iba plastove figuriny v jeho tematickom parku. Myslim si, ze to tak ma byt, nemame sa s nimi stotoznit, skor v nich spoznat niekoho ineho.

Hela,

I got this book form my mother to help me to improve my Slovakian, and as I know my mum has got a good taste for books, I started to read this one without hesitation. I enjoyed the first half of the book, even though some bits did not sound too plausible to me and overall I did not find it a very profound story. The last twenty or so pages of the book however completely killed any credibility that the story has built up so far. I found it very disappointing and and got angry with myself that I read this book till the end, as it felt like an utter waste of time! And my Slovakian is not any better as a result lol!

mima,

Len si kritizujte kolko chcete, ja som knihu precitala takmer na ex, dobu v ktorej sa dej vyvija som celu prezila, bytostne sa ma dotyka, okrem tych sexualnych uletov. Beriem to ako knihu presiaknutu ironiou, uletom fantazie, zvelicovanim. Dobre padne v mojom fadnom, vaznom zivote dochodkyne, ktora nestratila zmysel pre humor. Michal, pis dalej a vdaka podla kritikov za zuto neskutocnu literaturu. Obcas treba aj zmenu.

julius,

Hvorecky naozaj nevie pisat. Narcis ktory je presvedceny ze je originalny a ma co povedat prostrednictvom svojich "diel". Zial. Skutocna literatura vyzera celkom inac. Vznikol novy triumvirat Urbanikova-Matkin-Hvorecky... Je smutne ze za literaturu sa v sucasnosti oznacuju podobne vypotky...

aimant,

je mi zle z toho, ako sa na slovensku vsetko len kritizuje
ako sa zavidi,nepraje
ako si ludia cenia len kniznu nudu
ESKORTA-SOMETHING DIFERRENT

simonete,

nepotrebujem k vlastnému názoru nejaké recenzie, zostávam verná svojmu úsudku, a pocitom

pegas,

prave som sem odskocil z webu sme.sk, kde sa minuly tyzden objavila recenzia na toto skvostne "dielo", simonetka, kukni sa tam jednym ockom :)alebo radsej ani nie, ved kazdy moze mat svoj nazor, ale som rada, ze tato recenzia nezostala osamotena, vidno, ze nie kazdy sa da obalamutit autorovym "svetactvom"

simonete,

koľko ľudí, toľko chuti(:a navyše, prečo sa musí písať o niečom čo existuje, ja by som písala o tom, čo existuje v mojej hlave, a nech si myslí o tých obrazoch kto chce, čo chce

AlenaA,

Matinovi. Ak by si prečítali Hvoreckého Eskortu, isto by zaľahli a prestali dávať mlieko do leta... ja som sa liečila vždyzaberajúcim Hellerom(Búh ví)... na kravky neviem čo by zabralo.

Martin,

AleněA. U nás tedy krávy chodí ven i v zimě. Je to takový plemeno.

AlenaA,

je to to najhoršie, čo som toto leto číatala... milá simonete. a asi aj tento rok. Je ho hrozne hroznééé! Chudák hvorecký, mohol si aspoň zistiť, že v zime kravy po ceste nechodia...( žeby ich pastieri troška vyváľali v snehu a šup naspäť do mastale? ) alebo v devedesiatich rokoch učiteľky v Blave na gymku v krpcoch a gumákoch!! hahahaha. Súhlasím s Danou K.. plné logických a iných hlúpostí, povrchné, konzumné, Ale nie konštrukt, ale monštrum. Z tej knihy mi je nanič, vždy keď si spomeniem.

simonete,

je to tá Najlepšia kniha, akú doposiaľ napísal . . milá dana