Obzor Gustáva Kazimíra Zechentera Laskomerského nemal hraníc. Stihol toho na tri životy.

Svojou literatúrou obveseľoval v čase, keď slovenská beletria plnila skôr spasiteľskú funkciu. V  pomatičnom období sa však nebál do svojich humoresiek, fejtónov a čŕt vniesť nefalšovaný humor. Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský sa narodil pred 185 rokmi, 4. marca 1824.

Umelecký prídomok si Gustáv Kazimír Zechenter zvolil podľa rodnej obce Laskomer, dnes časti Banskej Bystrice. Ako najmladší syn vzdelaného a dobre situovaného banského úradníka a neskôr správcu železnej huty študoval vo viacerých mestách. Doma v Bystrici vyštudoval gymnázium, vo Vacove filozofiu, v Budapešti medicínu, z ktorej doktorát získal vo Viedni.

V Pešti sa Laskomerský zblížil s Jánom Kollárom a o stretnutí s ním napísal: „A tak potom častejšie navštíviac Kollára, ktorý ma rád vídal a pretože na oči chorľavý býval, mňa už po hlase poznal, stal som sa horlivým Slovákom, demokratom, a horlil som za biedny, znevážený slovenský ľud.“

Kollárovu tézu o jednoliatom československom národe však Laskomerský neprijal. S Boženou Němcovou utužovali skôr ideu vzájomnosti. Keďže študoval „na Maďaroch“, nikdy nepatril ani k stúpencom štúrovského romantizmu. Mládenec vtedy ešte netušil, že svojou literatúrou nadviaže na humoristickú líniu Jána Chalupku.

Žarty a rozmary
Absolvent všeobecnej medicíny so špecializáciou na očné lekárstvo a neskôr aj štúdium hygieny života lesných robotníkov pôvodne netúžil po kariére spisovateľa. Vybičoval ho až rok 1848. Vtedy absolvoval výlet za sestrou do Chorvátska a ako člena akademickej gardy ho upútal revolučný pohyb vo Viedni. Až tieto udalosti v ňom pozvoľna objavili snahu obohatiť umeleckú prózu obrazotvornosťou, skúsenosťami a dojmami na pozadí situačnej a slovnej komiky.

Najčítanejšími Laskomerského počinmi sa tak stali humoristicky ladené črty, anekdotické príbehy, arabesky a fejtóny, ktoré publikoval vo v tom čase jedinom slovenskom humoristickom časopise Černokňažník. Laskomerský však bol aj v osobnom živote recesista, o čom svedčia aj jeho pseudonymy – Dr. Lesebuch, Ďuro Pinka či Štefan Pinka virkli kaprál.

Cestopisy a memoáre
Nezabúdajúc na realistickú novelu Lipovianska Maša, v ktorej autor zobrazil klasický stret dobra a zla, ale ani na milé cestopisné zážitky v knihách Výlet do Tatier, Prechod cez Čertovicu, Zo Slovenska do Carihradu a Zo Slovenska do Ríma, možno za najzávažnejšie Laskomerského dielo považovať jeho vlastný životopis, ktorý vychádzal na pokračovanie v Slovenských pohľadoch krátko po jeho smrti.

Pod súhrnným názvom Päťdesiat rokov slovenského života ponúka chronologický sled udalostí v slovenskom emancipačnom hnutí 40. – 80. rokov 19. storočia a dodnes patrí k najvýznamnejším kúskom slovenskej memoárovej literatúry.

Pritom, ak by nebolo Mateja Bela, mohli by za „veľkú ozdobu Uhorska“ pasovať Laskomerského. Počas mladosti bol členom študentského kvarteta vyspevujúceho ženičkám serenády a hrával divadlo.

Neskôr, pri cestách za pacientmi jazdil na koni, vďaka čomu sa mohol podľa svojho uváženia pohotovo zastaviť, vytiahnuť skicár a kresliť krásne stredoslovenské krajinky, mlyny, píly a zátišia. Bol výborný mineralóg, speleológ a botanik, no svoj čas vyhradil aj archeológii a meteorológii. S Dionýzom Štúrom uskutočnil výskum Pohronia a spracoval geologickú mapu od Jalnej po Hornú Štubňu. Venoval sa aj vulkanizmu, študoval faunu a flóru. Záľuba v poľovačke na medvede ho priviedla k jej opisu.

Všeobecne obľúbená osobnosť stredoslovenského priestoru zomrela v roku 1908. Posledné štyri desaťročia života prežil v Kremnici, ktorá sa aj na jeho počesť stala dejiskom festivalu humoru a satiry – Kremnické gagy.