Anesteziológ Hvorecký
Hvorecký, Michal: Naum

Anesteziológ Hvorecký

Naum však definitívne potvrdzuje, čo sa môže stať so spisovateľom, ak sa dostane na pokraj tvorivých síl. Otázne je, či ich Hvorecký napokon aj niekedy vôbec využil. Odkedy totiž z kyberpanku presedlal na hlavný prúd, po technickej stránke u neho nebadať výraznejší progres, iba silenú snahu vkladať do textov nadhodnotu.

Akým chcel byť Michal Hvorecký vždy autorom, bolo od začiatku jasné – populárnym. Ale len s puncom intelektuálnosti! Presne tak vstúpil i do literatúry, keď sa v roku 1996 umiestnil medzi finalistami štartujúcej súťaže Poviedka vcelku podarenou subverziou Slizký mäsožravý mutant zo zamorenej planéty B2.44M, ktorý sa rýchlosťou svetla rúti na citadelu Vládcu hviezd a chce ju zničiť laserkinetickým delom... neskôr opätovne uverejnenou v jeho debutovej zbierke Silný pocit čistoty. Po čase sa mu – tiež vďaka marketingovému uvažovaniu – podarilo etablovať nielen na domácom trhu, rovnako si získal čitateľov v Nemecku.

Naum však definitívne potvrdzuje, čo sa môže stať so spisovateľom, ak sa dostane na pokraj tvorivých síl. Otázne je, či ich Hvorecký napokon aj niekedy vôbec využil. Odkedy totiž z kyberpanku presedlal na hlavný prúd, po technickej stránke u neho nebadať výraznejší progres, iba silenú snahu vkladať do textov nadhodnotu.

To, že sa už dlhšie pasuje do roly svedomia národa, netreba brať negatívne, ale s občianskou rezervou, veď jeho publicistické príspevky sú často morálne trefné, až na tú manieristickú vatu, ktorá sa mu čím viac nabaľuje na štylistiku. Ukážkovým príkladom je hneď vstupný príbeh knihy tematizujúci nepriaznivé reálie slovenského školstva a prežitie vianočných sviatkov na Orave z pohľadu vylúhovaného secesného akademika francúzskeho pôvodu. Obdobný nemastný-neslaný rozprávač sa objavuje v celej zbierke – nazvime to – slohových prác a v opisných partiách si volí náučnú dikciu referátu.

Medzitým dochádza k najväčšej kompozičnej katastrofe, lebo číry výpočet učebnicovo známych filozofov, umelcov, diel, kultúrnych organizácií a fontov z Windowsu je všetkým možným, no určite nie postmodernou referenčnosťou. Zjavne ide iba o exhibíciu či dokonca prostituovanie autorových encyklopedických znalostí, inakšie sa nefunkčnosť metatextových odkazov vysvetliť nedá. Hvorecký chce byť za každú cenu exkluzívny, dovolím si ale tvrdiť, že v tomto kritériu ho predbehli hádam už i belgické pralinky v Lidli.

Pri poviedočke Zjavenie napokon zasa ukazuje svoj potenciál vo vedeckej fantastike, nanešťastie, relatívne originálna myšlienka zostáva nenaplnená, nevzkriesi ju ani pripomienka deleuzovsko-baudrillardovských simulakier. Jeho literárny svet je ich presným opakom: plný anestetiky, neautentickosti a napodobovania.

Kniha je po genologickej správnosti kolekcia krátkych próz, hoci v podtitule má označenie román, čo súvisí s ich vzájomným motivickým prepojením. Bez ohľadu na to, žurnalizmus je v nich natoľko výrazný, až rozrušuje samotnú umeleckú podstatu textov. Buďto teda Hvorecký sakramentsky prehnal s dĺžkou fejtónov, alebo jednoducho napísal veľmi slabulinké poviedky.

Videorecenzia je dostupná tu.

Kupte si knihu:

podpoříte provoz našich stránek

Recenze

Spisovatel:

Kniha:

Hvorecký, Michal: Naum. Román v jedenástich príbehoch. Marenčin PT, Bratislava, 2012, 200 s.

Zařazení článku:

beletrie zahraniční

Jazyk:

Země:

Hodnocení knihy:

30%

Diskuze

Vložit nový příspěvek do diskuse

Peter F. 'Rius Jílek,

Pani Dóciová, Michala poznám osobne, takže zbytočne nekonšpirujte, okrem toho si protirečíte, lebo práve preto by sa dalo očakávať, že na neho nenapíšem tvrdú kritiku, ale ja nepatrím k tým, kto po pleciach potľapkáva, kamarát-nekamarát. A taktiež máte problém prečítať si text s porozumením, ja mu totiž nevyčítam marketingové uvažovanie, ale kompozíciu. Peter F. 'Rius Jílek, vysokoškolský učiteľ literatúry

Anna Dóciová,

Anesteziológ Rius Jílek
Jílek, Peter F. 'Rius: Anesteziológ Hvorecký. In: Dotyky, roč. 24, 2013, č. 2

Prečítala som si zopár článkov, napísaných v ostatnom čase o Michalovi Hvoreckom. Neprekvapila ma nežičlivosť, ani Rius Jílek netají závisť ľudí, ktorí sa nedokázali presadiť v zahraničí: „Po čase sa mu (Hvoreckému) – tiež vďaka marketingovému uvažovaniu – podarilo etablovať nielen na domácom trhu, rovnako si získal čitateľov v Nemecku.“ Konkurencia v zahraničí je tvrdá a bez talentu a vedomostí (okrem iného jazykových) sa nikto ľahko nepresadí. To malé Jílekovo „tiež“ je nenápadný únikový východ do výhovoriek, keby mu niekto pripomenul, že Hvorecký je „tiež“ jedným z najtalentovanejších a remeselne najzdatnejších mladých slovenských autorov.
Vyčítať Hvoreckému marketingové uvažovanie je trápne, keď práve ono rozhoduje na slovenskom trhu. Sebareklama jednotlivcov, vzájomné potľapkávanie sa po pleci v skupinkách a schopnosť kamarátiť sa so „správnymi ľuďmi“ je jeho normálnou súčasťou. Ak je autor kamarát a chváli naše písanie, je geniálny, ak nie, treba ho zadupať do zeme, aby sme odradili čitateľov od jeho kníh ešte predtým, než si všimnú, o koľko sú lepšie než tie naše. Veď potom by sme azda nedostali grant, lebo by ho dostal lepší autor, ktorý sa nám však nevyrovná „marketingovým uvažovaním“. Totiž, ak sme schopní vypotiť nejakú knihu. Ak nie, to nič, budeme kritizovať.
Stalo sa módou vyčítať odbornosť a vzdelanie: „...prostituovanie autorových encyklopedických znalostí“. Kritik zakrýva neistotu vo vlastnej odbornosti vtipkovaním na úrovni pubertálnych stredoškolákov, azda preto, že medzi nimi sa snaží byť populárny: „...ho predbehli hádam už i belgické pralinky v Lidli.“
Nemám nič proti pánovi Jílekovi osobne, ani ho nepoznám, a čítala som už aj horšie dno „kritiky“ ako jeho aspoň čiastočne odbornú recenziu Hvoreckého. Do toho si už kopol skoro každý, kto má pocit, že sa mu to nevráti. Dnes kadekto kritizuje literatúru, ale je na čase hodnotiť hodnotiteľov, obnoviť tradíciu serióznej literárnej kritiky na Slovensku.
Anna Dóciová, učiteľka literatúry