Necelý rok po úspešnom debute s mafiánskom témou priniesol Jozef Karika pokračovanie v podobe Času dravcov. Tentoraz v knihe rozvíril niekoľko príbehov, ktoré sa mu aj literárne aj filozoficky podarili napísať stále atraktívne. Autor opäť nezaprel svoj zmysel pre násilie. To – pravdaže – neplní funkciu ako v lacnom bulvári, ale je presne také, s akým sa dá v temnom systéme organizovaného zločinu naplno stretnúť.

Pokračovania bestsellerov často prinášajú čitateľom len zážitok úrovne chladnúceho čaju, no treba povedať, že v prípade románu V tieni mafie II to neplatí. Napriek tomu Karika dokázal do bodky splniť základný predpoklad dobrého literárneho diela: uveriteľnú podobu fiktívnej reality. Všetko je také živé, až máte na niektorých miestach pocit, že za Zubáčom, najkrvavejšou postavou celej knihy, stál niekde v parku sám autor: „Bodal jej do tváre, pŕs, brucha aj vagíny, ktorá za všetko mohla. Bodal, záplava krvi ho opila, vdychoval jej vôňu, bol to čarovný okamih, vstúpila do neho sila, mal pocit, že sa vznáša, že vtiahol život tej štetky do seba.“

Karika stihol do viac ako dvesto strán príbehu vtesnať Harvanov vrchol, jeho pád i návrat na scénu. V dvojke sa väčšmi objavujú korelácie prepojenia mafie a štátu. „Harvan často myslel na Štarchove slová: Ak chcete na Slovensku urobiť niečo pre ľudí, musíte byť skorumpovaný.“ Pripravuje si tak nebadane čitateľa na tretie pokračovanie...

Charaktery postáv nie sú riešené cez zdĺhavé opisy, ale cez ich konanie a myšlienok. Dialógy sú silnou stránkou tohto románu. Autor sa tiež nebojí používať slovník vlastný vrahom, primátorom aj prostitútkam. Vďaka jazyku skvele rozlišuje umelý vonkajší a vnútorný skutočný život jeho hrdinov. Akoby náhodou kniha zabŕdla aj do sfér lásky, ktorú však v žiadnom prípade nemožno hodnotiť za model prebraný z červenej knižnice, ale dokonalý príklad stvárnenia, že žiadna z postáv nemusí byť čiernobielou. Celé spektrum pocitov robí z knihy napínavý triler, pri ktorom rovnakej postave fandíme, neprajeme, nakoniec ju ľutujeme.

Kniha temer nemá hluché miesta, ktoré by sme preskakovali s cieľom vedieť, čo bude ďalej s hlavnou postavou, ako sa často stáva pri kriminálnych príbehoch. Dynamika prináša dej pre silnejšie žalúdky, no nezaprie v sebe ani autorov zmysel pre iróniu a v mnohých postavách rozoznať odkazy na skutočných politikov. Vzhľadom na avizované tretie pokračovanie pod názvom Nepriateľ štátu ide o veľmi úspešné premostenie tém.

Ak sa dá niečo dvojke vytknúť, je to príliš strohé uvedenie do deja, ktoré nedáva prakticky čitateľovi žiadnu šancu plne si vychutnať dej bez poznania kontextu jednotky. Retrospekcie hlavných postáv totiž dopĺňajú nevypovedané príbehy z prvej časti.

Autor tentoraz neopomenul ani účtovanie so zlom a necháva Harvana vypiť svoj kalich hriechu až do dna. Nakoniec na seba opäť strháva pozornosť s víziou návratu v pozícii nezávislého mestského kandidáta.